Nemam ich rada!
Neschopna vyronit slzu,
profesionalne zdeformovana,
hanbim sa pred obecenstvom,
v smutocnom sate.
Blato lepi sa mi na paty,
kracajuc po tolkom dazdi,
co zda sa ,
nalepil sa ludom na tvare.
Zhlbky duse, vykrik starsej damy,
ktoru nepoznam,
ma neprekvapi.
Kolona ciernych vran sa vlecie.
V duchu ma nutis k usmevu,
co stale si robila, ked som bola smutna,
a ja trucovito odvracala tvar.
Ako rada by som ju nastavila.
Na rozjarene deti, hadzem pohlad nevrly.
brnkanie na hnev
ako vzdy struny rozochveju.
Posledne slovo
za hrst hliny,
rozchod zoskupenia
a konecne sme sami.
Tak velmi mi chybas.
Vies to ?
Zase sa skeris ,
A ja z vrecka,
Vytahujem balik servitom.
Posledná aktualizácia: 21. 10. 2010 09:51
Dátum vloženia 19. 10. 2010 09:51kvapka
Rozlucka
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1732
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti