Basnicky.sk

Sedím a rozmýšľam... už ani nevnímam čas, ktorý plynie tak pomaly... Rozmýšľam, prečo sa to muselo všetko stať práve mne. Aby som vás uviedla na pravú mieru, myslím si, že som nikdy nikomu neublížila. Práve naopak: čím viac bolo ubližované mne, tým viac som sa snažila pomáhať ostatným ľuďom okolo mňa. Tým pádom som nadobudla mnoho priateľstiev, ale po čase som zistila, že niektorí z nich sú len ľudia, ktorí sú v mojom okolí len v období úspechu. Ale cez to som sa preniesla, lebo som mala JEHO. Bol mojím najlepším kamarátom už snáď odjakživa. Bol so mnou v dobrom aj v zlom... bol. Všetko sa začalo na strednej škole, keď si našiel novú partiu. Nemala som s tým žiadny problém, závislá som na ňom nebola. Ale ako viete, v malom meste sa všetko rýchlo šíri a dostalo sa aj ku mne, že berie drogy. Okamžite som išla za ním a najprv mi tvrdil, že to nie je pravda, ale po pol hodine sa priznal. Vypočula som si ukážkový príbeh, ako to chcel len vyskúšať a teraz sa toho nevie už zbaviť. A ani nechcel. Veľmi mi to ubližovalo, ale stále som sa mu snažila pomáhať. Nešlo to. Určite každý vie, čo bolo ďalej... Začal kradnúť, vyhodili ho zo školy a potom aj z domu. Zostal na ulici. Vtedy som už zistila, že pokiaľ s tým on nič nechce robiť, ja sa musím vzdať. Teraz je vo väzení, čistý. Strašne mi chýba,ale pri poslednom stretnutí som zistila, že som ho úplne stratila.. stále mám tú scénu pred sebou: stojím pred diskotékou a s plačom sa prizerám, ako ho polícia odvádza. On ma prosí, aby som mu pomohla... Ale ako? Viem, že už to nikdy nebude také ako predtým, pretože drogy mu úplne vymyli mozog. Má správanie šesťročného dieťaťa a to už nikdy nikto nezmení...
Sedím a rozmýšľam... čo bude so mnou? Veď ja už nemám nikoho. Vtedy sa rozhodnem, viem, čo spravím. Na zdrap papiera napíšem rodičom odkaz a úplne kľudná zamierim do kúpeľne...