Basnicky.sk

Ešte sa svieti u teba,
ale u mňa už svieca dohorela.
Koľko krát som ťa videla,
ako tvoju siluetu svieca objíma.
Vidíš ma z okna stáť pri strome,
ktorý bol našim útočiskom.

Ticho stojím,
vietor ma unáša,
zahaľujú moju tvár, moje vlasy,
tma ktorá ma perfektne kryje,
aby si ma neuzrel plačúc,
v rukách list na rozlúčku,

byť tak na tvojom mieste,
aby som zabudla,
na teba, na krásne chvíle,
pouličné lampy vyhasli ako môj život,

kanál sa upcháva mojou krvou,
ktorú spôsobila žiletka v mojich rukách,
môj sen sa rozplynul,
ako snehová vločka.

Kričím už viac nie a pomaly zatváram viečka,
nechcem viac stonať za lásku,
ktorá sa nevráti viac k môjmu srdcu,
čakám na spásu, ktorá žiaľ nenastúpila
na posledný expres môjho zmŕtvi vstania,
nekoná sa,
už len posledné zbohom
a cintorín preplnený záplavami sĺz
a stonov.

Posledná aktualizácia: 19. 7. 2011 15:57