Basnicky.sk

Tmavá noc...svieti mesiac,
hľadím na ten jav...stále tma.
Svojím krikom všetkých zobúdzam,neprestávam.

Načo???
Všimne si ma niekto???
Prídeš za mnou???
Odpustíš mi?? ?Ach, nie ...len samé reči.

Po dlhom čase som zistila že láska vie aj zabíjať!
Tá bolesť čo ma sprevádza,ten smútok čo ma obieha.
Už niet cesty späť už niet nikoho kto by ma chcel.

Pomaly začína byť chladno a ja stále kričím.
V nádeji že ma niekto bude počuť,
v nádeji že mi odpustíš.

Predo mnou skala, veľký útes...NIE!!!
Ja padám!
Bezvládne telo ti ešte pošepká:
TOTO SI CHCEL VŠAK??