Basnicky.sk

risko79  Zobraziť/skryť lištu autora

Odtrhnuté Motýlie krídla

lietajú si oblohou

každé samo
a za seba

vnútené farby dúhy
navrhnuté
opitým maliarom sŕdc
opúšťajú sny

bez slov
v noci

keď je zima krutá

veď aj
premrhaný čas
za niečo stál

opäť raz
sme sami sebou

v čiernobielej pravde
Dátum vloženia 29. 9. 2010 23:57
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1153
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Jano1351

    pohybuješ sa v genitívnych metaforách...nebolo to zlé, skôr dobré, ale ešte tie genitívky...

    30. 9. 2010 05:56
  2. lajko71

    pekné obrazy mne sa to páčilo ,ale ja by som osobne škrtol záverečný verš,niekedy mám aj ja ten pocit ,že sme ,len premrhaný čas a ta genitivka mne osobne nevadila ,bez nej by to stratilo efekt

    30. 9. 2010 08:42
  3. risko79 (napísal autor básne)

    Dakujem Vám obom vazim si kazdy jeden komentar, lebo kazde slovo mi nieco da

    30. 9. 2010 18:13
  4. Daniell.

    "veď aj
    premrhaný čas
    za niečo stál"

    a tam by som skončil ale hodnotím to kladne,pekná báseň

    30. 9. 2010 18:26
  5. risko79 (napísal autor básne)

    Dakujem , no ked som sa nato potom pozrel naozaj by som to mohol vynechat, dik

    3. 10. 2010 12:27