lietajú si oblohou
každé samo
a za seba
vnútené farby dúhy
navrhnuté
opitým maliarom sŕdc
opúšťajú sny
bez slov
v noci
keď je zima krutá
veď aj
premrhaný čas
za niečo stál
opäť raz
sme sami sebou
v čiernobielej pravde
Dátum vloženia 29. 9. 2010 23:57risko79
Odtrhnuté Motýlie krídla
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1153
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
pohybuješ sa v genitívnych metaforách...nebolo to zlé, skôr dobré, ale ešte tie genitívky...
30. 9. 2010 05:56 - lajko71
pekné obrazy mne sa to páčilo ,ale ja by som osobne škrtol záverečný verš,niekedy mám aj ja ten pocit ,že sme ,len premrhaný čas a ta genitivka mne osobne nevadila ,bez nej by to stratilo efekt
30. 9. 2010 08:42 - risko79 (napísal autor básne)
Dakujem Vám obom vazim si kazdy jeden komentar, lebo kazde slovo mi nieco da
30. 9. 2010 18:13 - Daniell.
"veď aj
premrhaný čas
za niečo stál"
a tam by som skončil ale hodnotím to kladne,pekná báseň
30. 9. 2010 18:26 - risko79 (napísal autor básne)
Dakujem , no ked som sa nato potom pozrel naozaj by som to mohol vynechat, dik
3. 10. 2010 12:27