Vravela si,
že biela čiara s poruchami
mne a tebe nezabráni
vidieť svet.
Dnes nečakám na odpoveď
padli mi viečka,
zhasla sviečka
a nádej je z fľaše von.
Nálada zhltla mikrofón
tóny, čo cítim
sú ako skrytý strach.
Cez kábel bijem na poplach
o posledného priateľa
základy bytia opieram
v šafrane viery.
Vraj nás tá čiara nerozdelí
hlásili v správach,
že svet zlyháva
na vzťahoch.
Boh mi ťa odtiaľ nestiahol
nestriedajú ťa v polčase
len niekde inde snívaš sen
o diaľke.
Bol som v rozprávke,
končím na dne
a ďalšej fľaši v nedohľadne
praská uzáver.
Oblaky budú hrdzavé,
poháre plné horkých slov
len nad mojou posteľou
sa budeš vznášať
po nociach
Srdce je plné bezmocna,
no nezatvrdne k iným.
Ako vždy, tak stále
zostávam z hliny
a občas...
blata
Dátum vloženia 29. 8. 2010 00:36Carlo
---Čiarová---
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1962
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
na môj vkus príliž dlhé aj keď to neuberá na kvalite jednotlivých častí, sú miesta ako druhá strofa po čakaní na odpoveď ,ktorá je podľa mna hrozný gýč, čo by som vynechal resp. upravil
29. 8. 2010 10:48 - eufrozina
podobne ako niklikov..nieco by som poskrtala...
niektore casti sa mi pacili..nejdem vypisovat...a zaver
29. 8. 2010 22:31 - Maryen
mne sa strasne paci...
4. 9. 2010 23:29 - kristiNOcka
...och ...In vino veritas...Per Aspera Ad Astra
11. 9. 2010 02:36