Basnicky.sk

Pocity


Neje som mnou dnes žiadna reč najradšej by som šla
Navždy preč.Kráčať a blúdiť v noci po uliciach nášho
Mŕtveho mesta.Kde je ticho hlasnejšie ako vánok vetra
Možno by som naveky svoje cesty v čiernom lese pretla.
Pomaly sa ponárať do ticha mojej duše keď cítiš iba
Prázdno ktoré ta napĺňa a nedokážeš sa brániť veď aj
Načo? Na čom vlastne záleží ? Padať s pocitom beznádeje
Tam kde už nič nieje tam kde ta už nič nečaká
Lebo tvoja cesta je už dávno prekliata


Dúfaš v niečo čo sa aj tak nikdy nemôže stať
Čo v s svojom naivnom živote nikdy nebudeš
Mat.Lebo tebe šťastie nebolo súdené
navždy budeš v temnotách noci kde zostaneš sama
bez pomoci : radosť a smiech to sú veci nepoznane
výčitky mam len vo svojej hlave.Neviem čí som
niekedy bola skutočné šťastná .Cítim že moja sviečka
pomaly zhasla .Už nechcem byt závyslá na každom
nádychu vzdychu čo pomáha môjmu srdcu byt


a mojim očiam ďalej žiť . Keď ta už jedlo
nedokáže nasýtiť?.A víno v tvojich rukách
už stratilo chuť a nemôžeš len tak na všetko
zabudnúť a zistíš že už nieje nič také aké bolo
pretým že ten život ktorý si žil a ktorý mal
tak rad padá nenávratné do čiernej tmy v
ozvenách svojich vlastných slov naplnených iba
šeďou hmlou kráčam v ústrety nenávisti k
tomuto svetu ktorý naveky je a zostane len tu!