Basnicky.sk

Kým mám osvojenú náhrobnú
hodinku, nemusím tápať.
Nemusím obzerať sa za zamračenou
poludňajšou osobou.
Či tma je? Či hviezda na nebi
zhasína ošiaľ pulzujúci v oku?
Kedy ma znova opustíš
a obesíš moju spasenú túžbu?
Neviem, prečo ma čierna úzkosť
ako hniezdo núti obkrútiť sa
okolo nej... prečo sa pod nebom
rútim do roklín vyplašených motýľov.
Večer ma pozbieraj a ušliap nehu...
Potom na noc mi ulož viečka
do krmív a neunuď sa k životu.
Nebudem ťa mámiť na moje
krvavé nechty...
Nebudem ťa skúšať, či prenesieš
ponad búrlivosť hlavu duše.
Prichádza...