Zvony odbíjajú nášho života polnoc.
Tvorca osudu má nad nami úplnú moc.
Len krátky okamih, chvíľa,
Svoj let životom skončila včela.
Žihadlo svojich nerestí vypustila,
Už jej spánok smrti dáva krídla.
Letí, priam vznáša sa,
Na dosah krídiel ma nebesá.
Ale beda, zle je!
Čo sa to tam deje?
Brány do raja s obrovským treskom zavrú sa.
Plné sú pre orgiami posadnutých ľudí, nehnú sa.
Malá včelička sa v bolesti zvíja.
Bo počas života bola ako zmija.
Dobrotivý Bože, odpusť mi!
Bránu do duše svojej otvor mi!
Všetkého veľa škodí ...
Táto veta mi po rozume chodí.
Preto vráťme sa na počiatok celého života,
Nech sa v srdci našom objaví jasná čistota.
Telo bez duše je len temnou schránkou,
Len jagavou, prázdnou bez listu obálkou.
Duša bez tela je náš ortieľ.
Milovať ju je náš údel.
Dátum vloženia 17. 5. 2003 23:22Martinka
Svedomie
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 3254
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Daron
2!
26. 4. 2005 14:13