Basnicky.sk

Také nevinné ticho, taký čistý sneh...
Kto by mohol v tomto krásnom večeri tušiť čo sa deje za zavretými oknami vysokých panelákov.
Kto vie čo sa tam deje?
Lebo ja určite nie, ja si len vychutnávam túto nezvyčajne studenú noc a hádam čo sa príbehy sa odohrávajú za zavretými dverami...
Možno sa tam niekto snaží zahrať nejakú nezmyselnú lož a presvedčiť všetkých že to je pravda aj keď sám tomu neverí...
Alebo len niekto pozerá svoju obľúbenú telenovelu a niekto o poschodie hore či dole ju prehráva do reality...
Ja len hádam čo asi tak
pri tom ako čakám, nie na spasenie ako sa hovorí, ale na autobus
a nie zo srandy, ale pre to že nemám na taxík,
veď ktorý normálny človek by svojvoľne čakal v tejto zime.
Ale to je jedno, či tri, alebo koľko len chcete...
Vlastne som len chcela povedať že ja si toto všetko vychutnávam, lebo aj to k životu patrí (myslím to čakanie) teda aspoň k tomu môjmu...
A každý si o tom môže myslieť čo len chce, mne sa to páči, aspoň sa nenudím keď uvažujem nad takými kravinami a keď sa niekomu predsa len nezdá tak nech sa ehm... áno presne to!
Lebo ja moje krátke-nekonečné chvíle milujem.