Basnicky.sk

Uplietla si ma z páru rukavíc a klbka bavlny. Boli to úžasné chvíle. Kedykoľvek si mala čas, trávila si ho so mnou. Pri mne si sa smiala na novej komédii, plakala pri ďalšom romantickom filme s typickým happy endom, o ktorom si vždy snívala a on neprichádzal. Najradšej som však mal horory. Vieš koľkokrát si si ma pritisla tak pevne k hrudi, že som ťa mohol celú cítiť? Počítal som to, presne 38-krát!

Ako som rástol, bol som ti stále milší. Dokonca sme sa obdivovali aj v zrkadle. Ty si obdivovala mňa a ja teba. Bola si mi všetkým, čo som mal, preto som ťa chránil ako sa len dalo. Najmä ten chlad ti nesmel ublížiť. Kedysi môj hlavný nepriateľ, ale teraz...
Chystala sa prvá skúška. Dospel som a ty so mnou. Myslel som, že odolávať zime bude ťažké, ale tvoje teplo ma presviedčalo o opaku. Aspoň cez deň...

V noci... nemal som rád ich trávenie v samote. Odložený medzi tými obyčajnými handrami. Viem však, že by ma teraz nikto nechcel. Pod perinou je ti príjemne aj bezo mňa. Už som si na to zvykol. V živote si treba zvykať na mnohé veci, ktoré nám nie sú po chuti. Na druhej strane, keď si to tak vezmem, náš spoločný čas bol vždy taký vzácny aj práve vďaka tomu, že sme na sebe neboli nalepení stále. Ale... kiežby. Aspoň by som ťa nestratil.
Podľa kalendára, čo máš na stene som zistil, že je práve Silvester a teplomer za oknom ukazoval 15 stupňov pod nulou. Vedel som, že ma zoberieš von. Bol som tvoj najvernejší priateľ spomedzi všetkých tých umelín. Bol som pre teba ten pravý. A plánoval som ti pripraviť krásne vyznanie presne o polnoci pod hviezdami a zábleskami ohňostrojov. Tvoje obľúbené, romantické, snáď splnený sen.

Zostávalo mi ešte niekoľko minút a vtedy ku mne zvonku preniklo svetlo. Najskôr to vyzeralo tak, že ti je iba príliš horúco a chceš si k sebe pustiť troška chladného čerstvého vzduchu, ale potom... uvidel som ho ako ťa drží. V jeho očiach sa odrážala len jedna myšlienka: Pohrať sa s tebou a odkopnúť. Neviem prečo si to nevidela, neviem prečo si mu dovolila dotknúť sa ťa, neviem prečo... Sledoval som celé to divadielko a chvíľu som sa nezmohol ani na mäkké f. Klamal ťa predsa! Tak veľmi klamal!

Bola si šťastná, videl som to, cítil. Všetka energia v tvojom tele prúdila ako pri oduševnenom tanci, keď nevnímaš nič iné len hudbu. Naozaj... nevnímala si nič iné, len ten skvelý nový pocit, že nie si sama, že si ťa konečne niekto všimol. Lenže... zobral ťa do svojej vlastnej hry. Bol hercom, scenáristom aj režisérom. Nič sa neudialo bez toho, že by to on sám nechcel...
A tak prišla polnoc. Nebo ožiarili svetlá a výbuchy rôznych farieb, rozmerov... a vy ste sa pobozkali. Srdce ti išlo vyskočiť, dala si do toho všetku lásku, všetok cit, čo si si chystala pre toho pravého... Mal som to byť ja...

Medzitým sa čiastočky síry po vybuchnutých delobuchoch zastavovali na mne. Nemal som inú možnosť ako ich prijať a mlčať. Veď si bola taká šťastná, práve si prežívala svoj dávny sen. Niečo ti zašepkal do ucha a ja som v tom chaose všetkých možných zvukov nepočul ani jednu hlásku. Náhle ste sa obaja pohli a ja som si myslel, že je aspoň natoľko slušný, že ťa odprevadí domov. Mýlil som sa... Vzal ťa do svojho auta (typická Oktávka, zrejme od jedného z rodičov) a zamieril ani neviem kam. Mám ten dojem, že sme precestovali asi 6 kilometrov, boli sme v inej obci. Zastavil pri nejakom dome. Začínal som mať o teba strach. Ešte nikdy si nešla s nikým cudzím v aute a už vôbec nie tak ďaleko od domova bez toho, že by si niekomu dala vedieť. Čo sa to s tebou dialo?

Vystúpili ste... On zamkol auto a ty si sa presunula opäť k nemu. Prišli ste ku dverám, odomkol, zažal svetlo. Hneď ako si sa vyzula a vyzliekla bundu, zamkol vchodové dvere a urobil to isté, čo ty, akurát s tým rozdielom, že bundu hodil o zem a topánky takmer vykopol z nôh. Pozval ťa do izby. Alebo... lepšie povedané, dotiahol ťa tam svojím, zrejme neodolateľným, šarmom. Neznášal som ho! Od prvej chvíle, ako som uvidel v jeho očiach jasný zámer. Tá sviňa sa ťa začala dotýkať. Sadli ste si na posteľ a hovoril ti samé lacné lichôtky. Uverila si mu každé slovo...

Začínal som si uvedomovať, že mi ulica pridala na hodnote sírnatým pachom. Zacítila si ho aj ty a hodila si ma na podlahu. Len tak, ako keby som nič neznamenal. Nič viac, iba kus zapáchajúcej handry, ktorý ťa obťažoval už len tým, že v danej chvíli existuje. Snažil som sa brániť ešte kým sa dalo. Nemohol som dopustiť, aby ťa dostal. Po pár sekundách boja ti so mnou pomohol aj on. Dotkol sa ma. MŇA! To si mohla iba ty, to si robila iba ty... Pamätám si ako som raz sľúbil, že ťa ochránim pred hlavným nepriateľom, chladom. Ale to som ešte dobre nepoznal svet...
Niekto na mňa stúpil. Už ma nič nebolelo, všetky sily a pocity sa zo mňa vytratili ešte pred tým, ako si okúsila trpkosť osieho medu. Áno, teraz už dobre vieš, že to nebolo nič sladké. Zneužil ťa, zneuctil, vysal život, krásu, ilúzie a sny o láske! Bolo neskoro plakať, príliš neskoro. Potichu si sa obliekla, našla kľúče, odomkla a utiekla do svitania.

Išiel som s tebou. Neplakala si, len si sa triasla a moje teplo ťa nehrialo. Viac som však nezmohol, aj keď ma to zabíjalo, ničilo, trápilo. Chcel som sa roztrhnúť na kúsky, keď už môj život nemal zmysel. Neochránil som ťa pred ničím. Pred ničím!

Ešte stále som smrdel. Ako nejaký odporný tchor. Nedobrovoľne som nasal aj pach v tom dome, v tej prekliatej izbe a ty si to cítila. Prešla si celú cestu až domov, bez akejkoľvek emócie a pred bránou si si uvedomila, že zo seba musíš všetko dostať. Nikto si nič nesmie všimnúť. Veď si bola iba prespať u kamarátky a vonku po dvadsiatej druhej si už nemala čo robiť. Ja by som ťa prezradil väčšmi než čokoľvek iné. Bezmyšlienkovite, s mechanickou presnosťou si si ma zobliekla a natrhla, aby to vyzeralo, že sa to stalo pri nejakej detskej hre, keď si náhodou prestala dávať pozor a zachytila si sa o niečo, o nejaký drôt alebo možno spadla. To je jedno. Je to absolútne jedno, lebo rodičia ti uveria. Naozaj ma už nič nebolelo, keď si ma zahadzovala do koša. Naozaj nič...

Iba ty.

Posledná aktualizácia: 10. 1. 2010 01:10