Chcela som nás zachrániť
a na chvíľu som ťa uväznila
do nekonečných vĺn otčenášov
všetky pokusy
ostali visieť
v predláske odchádzajúcich
a na prahu modlitební
si ostal stáť
bez kľúčov…
Skôr než príde dnes
ešte sa pár krát vyspíš
a viem, že budeš skúšať
vrátiť zmysel
prebdeným vzkrieseniam
…tak ti pripomínam…
už len jediný krát ma stratíš
kým sa znovu narodíš…
lebo nie som z mramoru
hoci navždy ostanem
verným pamätníkom
Tvojej slobody
Dátum vloženia 6. 12. 2009 11:49Lucyntha
Nestačí ti jeden dôvod... ale ani všetky
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1434
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- taraxa
Pre mňa je tam dosť zbytočných slov. Ale asi si to takto chcela. Nápad dobrý, plynulé, ľahké, pocitové...fajne
6. 12. 2009 14:05 - Levica
paci sa mi obsah, nazov vynikajuci
6. 12. 2009 14:25 - nickmyname49
Ta... ozaj mi to miestami pripomína môj štýl písania a páči sa mi celá báseň, podľa mňa je síce rozvitejšia ako väčšinou, ale to sa mi páči tiež...
6. 12. 2009 16:37 - hmlovina
fajn
7. 12. 2009 13:58 - Syber
...myslím, že poeticky niečo vyjadriť... dostať to zo seba... pomáha... aj ty budeš asi tento druh autora... je to dobre napísané, ale máš na viac
7. 12. 2009 19:11 - Lucyntha (napísal autor básne)
dakujem vsetkym
8. 12. 2009 18:25