Basnicky.sk

Pocit ľadu do špiku ohlodanej kosti
sladká nenávisť tu prítomných hostí
na mojom poslednom výstupe
tu v tomto grotesknom cirkuse

neprestajné chvenie očného nervu
nenávisť definujúca čistú krutú lásku
ktorú zabijem až vlastným odchodom

Som v pavučine tvojho zrkadla
keď tíško počas noci zaspávaš
do spletitej sieti raz hviezda spadla
a naveky rozlomila tradičnú koláž

tá vyhorená hviezda
bola troska krvavého srdca
výsmech bieleho princa

Biely králik preskočil dýchajúcu zdochlinu
mrcina podľahla túžbe po falošnej kráse

ZASTAV NESÚVISLÝ PRIEBEH ROZPADNUTÉHO MOMENTU

Rozbitá dávno prasknutá váza na vodu
nedokázala nikdy utopiť nechcené duše

Končiť posledným veršom ako guľkou cez hlavu.