Basnicky.sk

Čert23  Zobraziť/skryť lištu autora

Irónia Osudu

Patrik mával vo zvyku len tak tupo pozerať na obrazovku počítača. Sám nevedel, čo ho nudí viac, buď neskutočne stupídni prvoplánoví ľudia na pokeci alebo tá skutočnosť, že je piatok a on sedí doma. Jeho priatelia už pravdepodobne ležia kdesi pod stolom v tej najzapadnutejšej putike, ešte mu ani jeden z nich nevolal, čo potvrdzovalo Patrikovu domnienku. Veľakrát sa presvedčil, že jeho intuícia sa nemýli. On už mal po krk piatkových výjazdov za alkoholovým opojením, lebo ten nič nevyriešil. Sobota bola pre neho vždy utrpením a dňom, kedy sa často zastavil na konverzáciu so záchodovou misou. Istý čas, ešte počas Patrikovej puberty a nakoniec aj adolescentného obdobia, boli Patrik a WC misa nerozlučiteľný kamaráti. Patrik vtedy hľadal vlastne zmysel toho všetkého, zapíjal aj ten najmenší nezdar .

Potom sa začal bratríčkovať s feťakmi, ktorí húlili marišku takým štýlom, že nevedeli spracovať aj ten najednoduchší podnet z vonka . Patrik si našťastie včas uvedomil, že tam kam smeruje je ťažko sa vrátiť a radšej nepokúšal osud. Jednoducho sa zmieril s jednotvárnosťou svojho života, vlastne celých 10 rokov hľadal samého seba, čo sa mu ako sa neskôr dozviete aj podarilo. Zdôveril sa mi aj z tým, že navštívil psychiatra, ale po prvej návšteve túto možnosť zamietol, lebo ten psychoš mu pripadal vadný viac ako bol on sám. Pri slovách dement, psychopat a iných terminus technicus trhalo pravým kútikom.

Tí blázni, čo k nemu chodia urobili z neho živú trosku, chudák. Z toľkých úchyliek a neopodstatnených obáv by drblo v hlave snáď aj mne. V knihe Maxima E. Matkina som čítala o starom pánovi, čo sa dokázal vzrušiť pri pohľade na akúkoľvek kuchynskú výlevku. Zvrátené však? Ibaže zvratné ja na tom to svete snáď už všetko, ako Patrik často hovorieval, keď sme boli spolu . Paťo si preskákal toho strašne veľa, ani nevedel ako a bolo dobre. Keď už bolo fajn stala som sa zbytočnou . Dlho som o ňom nič nepočula, len tu i tam som zachytila zopár informácii .

Teraz , potom ako ubehlo zopár rokov môžem povedať, že dosiahol všetko, čo chcel. Hoci sa na gymnáziu nemal nikdy samé jednotky. S rodičmi sa preto dosť často hádal . V podstate mu to nebolo jedno, len už ho to unavovalo dookola stále to isté im vtĺkať do hlavy. Jeho silné argumentácie vždy rodičov umlčali aspoň na nijaký čas . Tí mu dali ultimátum, buď bude právnik alebo ho vydedia. Vidina novinárčiny sa rozplynula. Vždy sníval o tom ,že bude písať. Rozhodol sa, teda bol donútený vyštudovať právo v Bratislave a to ho nadobro zmenilo k horšiemu.

Patrik vyštudoval teda spomínané právo . Strašne ho štvalo, že chcel byť novinárom a namiesto ho teraz stvrdne v obyčajnej právnickej kancelárii úplne bez úrovne ako občiansky právnik prideľovaný sudom. Bolo mu to vôbec treba, pýtal sa často sám seba. V kolektíve nebol veľmi obľúbený, keď že bol egoista a ešte k tomu neskutočné necitlivý a priamočiary. Rýchlo a stručne človek bez chrbtovej kosti absolútne nerešpektujúci pravidla slušnosti.

Bol jeden z tých mužov na ktorého sa žena pozrie a napadne jej zopár hriešnych myšlienok a oblizne si pery. Nejedna kolegyňa po ňom šla, ale každú odrovnal tichým ignorovaním alebo nemiestnymi ironickými poznámkami mierenými priamo pod kožu. Asi najdlhšie to s ním vydržala Žaneta z personálneho. Bola tak nechutne vlezlá, až Patrikovi naskakovala zimnica. Úplné bez výčitiek ju využíval. Keby jej bol raz možno povedal ,, Žanetka nezakefujeme si ?,,
To dievča by sa snáď pominulo od samého šťastia. Bola len ďalšou v jeho poradovníku pokorených iba ďalšia obeť jeho mužského ega. Patrik už nebol jeden z tých slušákov. Behal po bordeloch vybavil sa a bol spokojný na najbližšie 2 týždne . Mnohé ženy mu prešli cez posteľ od vyzretých tridsiatničok až po prsaté šestnástky . Všetky boli také bezchybné až na to, že mali jednu veľkú chybu . Verili, že ho dokážu zmeniť a že práve oni budú tie ktoré ľúbi , ibaže všetky zažili kruté prebudenie ako ja . Stále ten istý postup dookola, využiť a preč. Najhoršie bolo, že sa u neho prejavila absencia akýchkoľvek výčitiek svedomia. Bolo mu tri päť čo si tie blbé čubky myslia . Ženy bral ako niečo, čo musí byť aby jedného dňa snáď mužom neodpadli ruky. Bol prototypom namysleného frajerského hajzla. Teraz sa pri spomienke na neho len uškrniem, ešte dlho po našom rozchode som ho vídala v meste pravdepodobne cestou z práce. Vôbec sa nezmenil. Nezbavil sa toho povýšeneckého pohľadu a strašidelného lesku v očiach. Bolo mi na grcanie. Neželala som mu nič zle ale ani nič dobré len svätý pokoj od jeho ksichtu pokiaľ možno naveky.


Ja som sa za ten čas od nášho rozchodu slušne vypracovala. ako vychytená žurnalistka . Objavila som celkom prešpekulovanú bandu sráčov, čo si peniaze z fondov hrnuli do vlastného vrecka . V našom periodiku sme ich doslova rozniesli na kopytách . Chytráci nám doskákali . Každopádne som si užívala svojich päť minút slávy, a tu zrazu sa mi do cesty opäť pripletie henten .Niekedy sa zamýšľam, či si ten degeš hore myslí, že je vtipný, lebo mne to vtipné nepripadá. Na iróniu osudu som si už zvykla, takže skutočnosť, že Patrik k nám nastupuje na post redaktora nevyvolal u mňa žiadnu emocionálnu reakciu. Časť mozgu zabezpečujúca emocionálne prežívanie je K.O. Necitlivosť nadobúdala rozmery s počtom prechlastaných noci. Nebolo to veru tak dávno, keď som susede z prízemia hodila šabľu pred dvere so slovami :,, Ty stará krava smrdíš neskutočne molitanom. Starkú to asi veľmi urazilo, lebo ma na druhý deň čakala pri dverách a tam mi predostrela tento závažný príbeh z predošlej noci. Zastávam názor, že to čo si nepamätám sa nestalo a presvedčila som o tom aj moju milú susedku . Nadobudla pocit , že už je načisto senilná a všetko čo mi vravela bolo výplodom jej fantázie. Kruté, ale bolo to tak lepšie v rámci lepších susedských vzťahov.

No toto bolo len tak na okraj . Boha to teraz budem toho blbca vídať každý deň, to už je moc aj na mňa. Toto všetko mi behalo po mysli, zatiaľ čo som sedela v kancelárii s kolegyňou a neprítomne čumela na monitor s rozpísaním článkom do zajtrajšieho čísla novín. Nikto nevie prečo som sa nahlas zasmiala a pomyslela som si : ,, Neznášam svoj život HeHe ,, .Kolegyňa na mňa prekvapene pozrela spod okuliarov. ,,Je ti niečo Danka ?“ opýtala sa ustarane a zároveň nástojčivo. Negatívne som zavrtela hlavou . ,, Už len tebe to zavesím na nos .Trúbka , tá nevyzradí, len to čo nevie“ prebehlo mi hlavou. Kedysi som bývala naivná a až detsky bezstarostná. Odvtedy sa tak veľa zmenilo . Ja som sa zmenila . Bola som sviňa, lebo len svine si preryjú cestu na vrchol, ako mi často hovorieval môj otec. K tomu sa pridá originalita a kúsok šťastia a hádam získaš to čo chceš. Z mojich myšlienok ma vytrhol riaditeľ redakcie .,,Danka , poďte sem! Máte na starosti nového kolegu“. Znechutene som vstala a nasledovala riaditeľa. v kancelárii ma čakalo nemilé prekvapenie . Bol tam Patrik , to som vedela , ale to že bol na vozíku ma absolútne vyviedlo z miery. Už to nebol ten namyslený suverén ako pred rokmi, aj s právnickej kancelárie ho po autonehode vyhodili pre veľmi dlhú PN-ku . Sedel tam taký zahanbený a smutný ako kedysi , keď sme si vyzrádzali svoje najtajnejšie sny . Bolo mi ho celkom ľúto, ale potvrdilo sa mi, že osud si vždy nájde cestu ako vrátiť aj tie najhoršie príkoria dokonca aj tou najkrutejšou cestou . A to je tou iróniou osudu alebo si to nazvite ako chcete . Patrik sa na mňa veľavýznamne usmial . Dostali sme šancu na nový začiatok, ktorú nechávam plávať ďaleko......do stratena navždy .............
Dátum vloženia 20. 11. 2009 22:32
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2912
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nody7

    premyšlaš pačiš sa mi mlady človek

    23. 11. 2009 22:43
  2. vecernica

    ano prilis tomu rozumiem-je to pribeh ako tisice inych

    24. 11. 2009 06:50