Basnicky.sk

Zašlo slnko za hory,
že ma už nič nebolí?
Kdeže. Začal fúkať vietor,
stal sa zo mňa netvor.
Muselo to prísť, ako každý rok,
môžem zato? Som čistej lásky potomok.
Donedávna slnko ešte žiarilo,
svietilo, no bolo asi omylom.
Jeseň je už taká...
Ostáva len plakať.
slnko možno neznášať aj milovať,
len to nikdy nesmiem vzdať...
Slnko je už vzdialené, lieta niekde v diaľavách,
najťažšie je teraz nemať strach.
Kedy príde ďalšia jar?
Chcem v nej zbadať tvoju tvár.
Jeseň je už taká, už ju nemám rada,
prekáža jej, že len lásku hľadám...