Náreky skryté,
ako v mušli perla,
príval mora bez soli,
piesok rozpustený medzi stovkami rias.
Nádej, čo sotva uhasína,
ako posledná z vyvolených,
ako dych sviečok v slepej izbe.
V plytvajúcom tichu,
ária nočných lámp sa rozvidnieva,
aby zachytila čísi obraz neznámi.
Nie si to ty,
a vraj časomiera medzi nami neumiera,
ja čakám márne na tvoj obrys vysnený.
Dátum vloženia 30. 9. 2009 10:40DanaFuri
Vraj nádej umiera posledná
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1443
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- taraxa
Prišlo, odišlo... vo mne z toho nič nezostalo. Hm... Iných možno zaujme
30. 9. 2009 11:10 - DanaFuri (napísal autor básne)
vdaka za koment
30. 9. 2009 15:36 - wwweslo
Píšeš skvele,, ale pri tomto ma napadlo jediné... posledný zomiera Chuck Norris
30. 9. 2009 17:40 - DanaFuri (napísal autor básne)
wwweslo,ďakujem za koment aa a tým Norisom určite máš pravdu
1. 10. 2009 16:50 - nickmyname49
Vraj... mne veľmi blízka téma a spracovanie je veľmi pekné
1. 10. 2009 21:06