Basnicky.sk

Zradná vlna.
Pomaľovaný záliv ľudskej hebkosti.
Pôvabný blesk, čo občas šíri krúpy
padajúce do páperového dna.
Dlane zachytávajúce penu z morských vĺn.
Riasy jagajú sa belasou poéziou
voňajú prízrakmi morských víl.
    
Stroskotané pobrežie ako tá loď,
čo sa ponorila v dlaniach oceánu.
Za úsvitu námorníci lovia novú nádej,
ako sa zbaviť strachu
a nenachádzať novú prietrž zúfalstva.
Odložené zbrane už nevládzu ďalej bojovať.
    
Ako sa skryť pred búrkou,
pred ničivou silou mora?
Prievan zbĺknutého strachu
naplneného slaným chladom,
akoby chceli ponoriť
náhle svoju silu nevedno kam.
S pocitom rezignácie sa vrhnúť do vĺn osudu,
putovať močiarmi, ale prežiť.
Než by mal žralok vyceriť zuby
a poddať sa mu v útrobách pažeráka.
    
Nenachádzajú už inú cestu,
než vrhnúť sa cez palubu.
Vzchopiť sa v márnivej snahe doplávať k cieľu.
Uprostred tragédie končí táto púť.
Loď sa poberá dolu, do hlbín nejasného sveta,
kde odpočívajú telá zahynutého osudu.