Basnicky.sk

Tenká niť pýchy sa pretrhla v oku leta,
toho leta,
v ktorom ťa pohľad zradil,
v ktorom ťa svedomie umlčalo
a pravda prinútila vyzliecť sa.

V chlácholivých myšlienkach kráčaš,
sám s nahotou na duši.

Prišla jeseň...
páľava ťa už nehryzie,
v krvavom ohryzku zahorela ostrá bolesť.
Lístie hľadí dlane zeme,
nezahrieva tvoju pohodenú dušu,
čo vypadla
z vlastných výčitiek.

Prišla zima...
tvoje oči zomreli už dávno,
v pekelnej žiare oslepli,
nenadchýňa ťa biele echo.

Ochrnula pýcha,
ochrnula hrdosť,
samota ťa privolala
štvornohým pokleskom,
plazíš sa s ňou.


V tvare snehových vločiek
ťa zaštípal mráz,
pravda ťa prinútila
do horúceho dychu
vpáliť svoj klam,

vpáliť tvoj pokrytecký smiech.
A všetko zhorelo !
Na uhol.
I pravda,
i nahota skrytá už len v popole,
ako jediný zástanca tvojho života.