Basnicky.sk

Načo sú mi spomienky, keď ich tak nenávidím?
Prečo v nich stále len tvoju tvár vidím?
Preklínam ich deň čo deň - spomienky aj každý sen,
čo s tebou sa mi v noci spája,
sen v ktorom sme len mi dvaja.
Nedokážem preraziť múr minulosti, čo oddeľuje ma od Teba,
no neviem veriť budúcnosti,v ktorej žijem len pre seba.
Brána môjho srdca sa pred Tebou nedá zavrieť,
kľúč od nej máš len ty, no ja ho túžim v dlani zovrieť.
Pokúšam sa zistiť, čo mi bráni na to čo cítim zabudnúť,
no myslím že je to semienko nádeje, čo nejde zo srdca vytrhnúť.
Zmätená zo života pokúšam sa žiť,
sklamaná z lásky pokúšam sa ľúbiť.
Nešťastná a zronená hľadám šťastie v úsmevoch,
skľúčená a zmenená hľadám šancu pre oboch.
Nech mi osud odpustí že skúšam ho zmeniť,
nech ma k tomu donúti ten prúd lásky zastaviť...
Prosím o to osud, Boha, aj náhodu,
nech mier a pokoj v mojej duši spôsobí,
nech stratí sa z nej všetká bolesť
a plameň lásky nech v nej dohorí...
Zo všetkých strán sa mi rúti svet,
keď cítim, že Teba v ňom niet.
Hoci sa bránim a bojujem s každým snom,
prehrám zakaždým, keď ty si v ňom.
Thak čo mám robiť?
Ako sa mám vzdať?
MUSíM...?