Potláčam v sebe všetko čo cítim,
zakaždým keď pred sebou Ťa vidím.
Dusím v sebe smútok, čo ma z vnútra ničí,
hasím plameň bolesti, čo zapáliť si stačil.
Topím nádej v slzách čo moju tvár pália,
pokúšam sa zabudnúť na spomienky,čo hlavou mi blúdia.
Pochovávam lásku, čo navždy tu mala byť,
na jej hrob sa pokúsim Tvoje meno vyryť.
Osud to tak chce, ostane tam naveky,
nesmie po nej ostať nič,
ani smútok, ani bolesť, ani nádej, ani slzy, ani spomienky...
Posledná aktualizácia: 16. 8. 2009 21:58
Dátum vloženia 16. 8. 2009 21:40najkaa 
Hrob zabudnutia
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1674
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
