Basnicky.sk

Snažiť sa uhádnuť súhvezdia z nesprávnej strany rieky

farebnými ihlami si nechať bodať tvár

ľutovať to až z miesta odkiaľ

už niet cesty späť


A ľudia vôkol sú ako lačné kŕdle supov

kŕmia sa na mne, pôžitok vyráža z ich očí

som myšlienka s ktorou sa budia, s ktorou idú spať,

Budem ich v perverzných snoch mátať navždy

zaniknem so smrťou posledného, čo bude o mňa stáť


Po úsvite naplnila ticho hmla
jej bozky chladne hladia
cez prerývané nádychy ju prijímam
rád
kovové spony v rukách režú, vadia...

Podchvíĺou pohľad z tvárí dvíham na oblohu,
vnímam ju všetkým, čím len vnímať viem
poslednýkrát Slnko, posledný dotyk jari
som späť vo svojom tele, s ním aj zahyniem...




strach už krváca do mozgových blán

a trepoce krídlami, kým nezanikne navždy



v ťaživom zvuku katových krokov na môj oltár

znie život ako ilúzia, už iba polo-existujem

a keď posledné zdravé myšlienky mi opúšťajú myseľ

už niet cesty späť

Posledná aktualizácia: 1. 8. 2009 17:17