Basnicky.sk

Niekedy sa všetko tak moce,
srdce pri tom len zúrivo tlkoce.
Bezmocne sa na teba smutno dívam,
ale v oblakoch predsa snívam!

Snívam o možnom nemožnom,
čo by dalo štastie nám dvom.
O niečom tak oblačne krásnom,
že počujem to v srdci vlastnom.

Počujem ten možný súzvuk duší,
ale len málokto to tuší,
čo by bol schopný chlapec dať,
keby si chcela trošku viac milovať.

Milovať ti však zakazuje strach,
no páči sa ti žiť v stále mojich snáh!
Ale ty už máš svoje dotkyky,
a ja musím sa brániť mimiky.

Musím sa brániť, lebo nevydržím,
pozerať sa ako ťa iný vrúcne drží!
Vravíš mi, že raz sa osmelíš,
a za moju ruku hladnú tú jeho vymeníš.

Vymeniť ale pocity moje za čistú lásku,
to mi už teraz robí na čele vrásku.
Dal som ti už predsa toľko času,
aby sme spolu obajvili krásu!

Objavil som však vec jednu jedinú,
robil som si dobrovoľne v hlave vidinu.
Nikdy by si nesplnila pekné sľuby,
človek je tak hrozne slepý keď ľúbi!

Ľúbim ťa, a aj ty trochu veľmi mňa,
ale kôli inému nedočakám sa toho dňa!
Lebo ty máš rada len že ti neustále dvorím,
ale sám štastnú lásku pre dvoch nestvorím.

Stvoril som už aj tak pekného veľa,
oveľa viac ako si vo vnútri chcela,
tak prepáč ak to myslíš vážne,
ja musím sa od teba odtŕhať včasne.

Odtŕhať zauzlené bolí síce veľmi,
ale ty to vieš,dobre vieš, ver mi:
Navždy ťa budem beznádejne milovať,
možno budeš raz ten tvoj strach ľutovať...