Basnicky.sk

V srdci je priveľa vášne.
Vášeň pochovaná vo vnútri,
ale neustále vzdúva sa vlažne,
žeravou sopkou okamihu,
vybuxuje na všetky kúty.

Srdce by sa jej zbaviť chcelo.
Tak vášeň prelieva sa magmou mimiky,
zahlcuje nezadržatelne telo,
pocitom nestálosti-vzrušenia,
preniká cez drobné póriky.

Oči si potrebujú oddýchnuť.
Ale vášeň zapláta aj posledný zmysel,
nedá celej bytosti vydýchnuť,
tenká linka rovných myšlienok,
stráca v cuchvaľci lásky zmysel.

Telo sa má chuť nezmietať.
No vášeň premoká a večne kypí,
chcela by si voľne vonku zalietať,
malými krýdlami z červených pierok,
plynie krvou nepokojne a pritom sypí.

Vedomie len stále samo smúti.
A vášeň zachytáva sa v hladných bunkách,
neurčito rozum citmi krásne múti,
čaká nekonečne na sladké pery,
chce ich zachvátiť v rozbúrených búrkach.

Potreba nedokáže pootvárať klietky.
Preto vášeň zateká do dierok vedomia,
má chuť zbietrať aspoň malé smietky,
dýchavičným pokusom nemožnosti,
zasahuje do pravdy ľudského svedomia