Basnicky.sk

Opustil si ma pre nič
a ja som ťa vrahom nazvala.
Zvedavo sa pýtaš prečo
a je ti jedno,
že som sa v tebe sklamala.
Zabil si moju lásku,
obesil ju na povrázku
posplietanom pavučinou lží
odrážajúcich od dažďových kaluží
iba chabé náznaky citu.

Opustil si ma pre nič
a ja som ťa egoistom nazvala.
Pýtaš sa prečo,
či snáď sebecké urobil si niečo?
Nič, ak tváriš sa vrelo,
rukou spotenou trieš si čelo
a veríš, že stred vesmíru
nesie tvoje meno.
Nič, ak v zrkadle života
pohľad sa ti naskytá
len na samého seba.

Opustil si ma pre nič
a ja som ťa klamárom nazvala.
Z kaluže do blata,
tvoja láska prekliata
kŕmila ma lžami.
Ty snáď čuduješ sa mi?
Veď pravdou nedýchaš
ani keď do tmy vzdycháš
moje meno v klamstve odiate.

Opustil si ma pre nič
a ja som ťa zbabelcom nazvala.
Protestuješ.
Vypínaš hruď hrdinsky,
na nohách lacné tenisky,
v očiach bojovný výraz.
Keď bolo potrebné biť sa za mňa,
vo vzduchu otázka: „Kde si zas?“
Bezpečne ukrytý v tieni,
namiesto odvahy v sieni
plnej prizerajúcich sa ľudí.

Opustil si ma pre nič
a ja som ťa zlodejom nazvala.
Namietaš.
Vraj vzal si iba to,
čo sa ti ponúklo.
Ukradol si mi srdce,
odmietol ho vrátiť.
Dostalo sa ku mne zlomené,
chcem sa v daždi stratiť.
Zahaliť kvapkami vody
srdce poškvrnené
a naivne dúfať v deň,
keď bude opäť scelené.

Opustil si ma pre nič
a ja som ťa hlupákom nazvala.
Ukazuješ mi diplom,
s uznávaným titulom
píšeš svoje meno.
Facku by to chcelo.
Neučili ťa, netušíš, či nevieš,
že láska dokáže aj bolieť?

Opustil si ma pre nič
a ja som ťa pokrytcom nazvala.
Otázku zvedavú nemusíš vysloviť,
z dna tvojej duše nedá sa vyloviť
odpoveď prostá.
A kým narátam do sta
zabudneš, že vôbec pýtal si sa.

Vrah, egoista, klamár, zbabelec,
zlodej, hlupák a pokrytec.
Pýtam sa sama seba:
„Čo som od teba chcela?“