zohnal som si
náplaste
na veľrybou spôsobené rany
...medzi aprílom a májom zostáva moje zbláznenie ...
tichšie než vánok fujavíc
ľahšie než pierko driev
a havran tak na strome nezaspí
bola by škoda sa nebáť
ak vieš že ťa niekto dotykom ...
že nezaspíš nikdy sama
a láska len teč tou dolinou
v chalúpke zlatistej a živej
stá snaha toho života
zobudiť sa skutočný
a skutočnejší prežívať
dýchať
byť v kôre stromu a ožívať
jestvujú náhrady
za neposlušné slová
kolíšu sa deti...
no nikto ich neuvidí znova
Dátum vloženia 5. 7. 2009 11:30DAN VAN MAR
Nestarnúci čas,opustený list a stratená nestratená žena
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1288
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
Oh yeah, super, výborné...
5. 7. 2009 21:18 - DAN VAN MAR (napísal autor básne)
Ďakujem
6. 7. 2009 18:22