Basnicky.sk

Ty len
Ruky preč od môjho sveta!
Krehko znie
Najslabší vánok
ho nenávratne zničí
Máš drsné dlane
o ktorých prázdna
potichu snívam
každú noc
zúfalo šťastná pre okamih
Cítiš
volám ťa
mlčaním
Vrastá to do teba
hravo a kruto
cez končeky prstov
Ako elektrický výboj
ťa šteklia
nevyslovené otázky
a odpovede na polceste
Počuješ
volanie o pomoc
cítiš ho v každej tepne
pulzovať
na zlomok sekundy
čo trvá tisíc rokov
A zabudneš.
Bolestnou úľavou
privítaš
starý strach
Ešte počuješ
v ozvene
Tvoje meno
keď je všade ticho
dusno a nepokojne
Mihnem sa Ti ako
pevný bod
v rozkolísanej hmle
farebná ako vír
v otupnej stálosti
sivých večerov
Nedýchaš

Ruky preč
od môjho sveta,
raz nazrieš
a budeš túžiť ostať
a musieť odísť
Pochopíš
Je plný vône
čo cíti žena zúfalo
pritisnutá k hrdlu
milovaného muža
Je plný sladkosti
slnečného lúča
zablúdeného
na mramore večného spánku
Je plný temnej rozkoše
čerstvej ako príval vzduchu
v zatuchnutej izbe
v diaľke sa nežne blýska
cez oblohu je smutná dúha
ak sa jej dotkneš
vieš že sa usmejem
slzou
a Teba ochladí
teplý dážď
a moja dlaň
neha ťa odzbrojí
napätie spúta
úsmev zraní tam
kde si nečakal
Pochopíš
údel motýľov

Zdá sa ti všetko
povedomo nové
dvakrát to nepocítiš
krv pulzuje
hlas sa farbí
znie Ti tak ako mne
nádherne
nenávratne
ako zbohom
na privítanie

Ruky preč
od môjho sveta...
Odíď
späť za purpurový závoj
na moment zadrž dych
Zhlboka sa nadýchni
a bude to
akoby si nič nevidel
ostane len
Spomienka na spaľujúci mráz
a sladké vzácno
keď bolo ešte
mäkko teplo vzácne
v nás
Ešte ma držíš za ruku
ešte máš veľa otázok
ešte sa ti zdá
že mesiac sa zrúti ak navždy
necháš všetko za oponou
Je to tak
dobre

Poď
Zakry si oči
Zakry si srdce dlaňou
nech nevidíš či klamem
nech nevidíš či plačem
neostávaj
Nebol tam nikto
z dnešnej
masy ľudí
preto
ruky
preč
od môjho sveta
Bolo by
zvláštne iné
láskavo kruté
môcť tak
nebyť tam
jeden deň
jednu noc
Sama