Basnicky.sk

Zdá sa že celé roky ťa noc nevidela
s úsmevom v tvári, v celom tele
tak ako kedysi
Už vidíš iba kulisy
zabúdaš na to, čo sa stále chveje
snažíš sa klamať múrom beznádeje
horúcich ľútostí
a chladom v dlaniach z kameňa
už nepohladíš anjela

No ona vie a videla
lesk tvojich očí vo sne pred horúčkou
úsmev sa odrazil na nich ako na hladine mora
boľavo sa snažíš hrdo dobojovať
Bolí ťa dusí prázdno uzamknuté tichom
prekričané slovami prekryté rýchlym dychom
prerozprávané premlčanými spomienkami
Potkýnaš sa zas o črepy dávno prázdnych váz
so zavzdychaním márnosti sa túliš k hrobom
z milosti
žiadaš ranu

Beriem ti dnes tvár do dlaní
otoč sa ku mne na okamih
chvíľu mlč len dušou vnímaj

Nech múr je akokoľvek vysoký
a prázdno hlboké
Je nebo nad nami.
Hlbina nie je bezdná.

Keď nakreslíš si na oblohu zopár nezmyselných obrázkov
spojíš kométou vzdialenú hviezdu s cudzou planétou
nájde sa dávno skrytý za maskou
ten tvoj úsmev

Budeš ho zas plný
ako na začiatku začiatkov
plnší ako v detstve
ako kedykoľvek

Uvidíš
aký je vesmír malý
A ty veľký
Ako sa v jednom objatí
tvoj smútok navždy zatratí

Až vyjde dvojité slnko
Až v tvojich očiach premení sa v spln
Potichu jemne nežne ľahko
sa usmeješ už srdcom
budeš oázou

Zahreješ
aj tisícročnú zimu