Basnicky.sk

Amoky nocí, ktoré sa pamätajú
a hologramy dávno zabudnutých dní
prekrývam sivým tónom, v myšlienkach krikľavým´prečo?´
neľútostný čas mi naznačuje: zabudni

Som vlastná autonómna spoveď, som nutná sloboda
absurdita vrezaná do každej krásnej chvíle
a hoci život často šepká: som len ironické klamstvo
ako pokusná myš stále v kruhu, bežím stovky metrov, míle...

Na našej planéte už Slnko nie je treba
tak ako v mojej hrobke žiaden vzduch
okolo mňa pomaly horí oheň; so mnou v strede
čakám..............


Hlas, čo ma nenávidí, nemá dosah, žiadnu silu
pod mojim smiechom vraždí sa vo vlastnej zlosti
no ten, čo miluje, zas zabíja mňa
keď sa navždy stratí
v boľavom víre pochybností....


.........pomaly sa uzatvára kruh.

Posledná aktualizácia: 12. 6. 2009 19:31