Basnicky.sk

Jemný žblnkot potoka,
slza steká z oka.
Slnko ju pripeká na tvár,
je to prekliatie či dar?

Spomienky sa tiahnu,
takmer ako zapečený syr.
Nechcem vymazať žiadnu,
no ani žiť ich výr.

Ticho sa prikradnem vo sne,
hlavu si vygumujem.
Opäť budem vedieť žiť vo dne,
nič už neľutujem.

Nie toto je tá cesta,
ktorou som sa chcel vybrať.
Minulosť si chce daň vziať,
no ružu súčasnosti tým trestá.

Nebudem nič mazať,
nebudem nič gumovať.
Budem ďalej kráčať,
je čas nové krásy objavovať.