Basnicky.sk

Farma komín(literárny scenár)

Obr.1:Interiér. Kaviareň na železničnej stanici.
Je to stredne veľká miestnosť. Pár zákazníkov, barman sedí za pultom, číta nejaký časopis a tvári sa dosť znudene. V rohu miestnosti bzučí ventilátor. Ozýva sa tiché šumenie rádia. Prostredie kaviarne nevyzerá veľmi prívetivo. Hustý cigaretový dym sa ležérne prevaľuje a víri po miestnosti. Pri pulte oproti barmanovi sedí Adela(64). Vyzerá to tak, že tam už sedí nejakú chvíľku. Vyzerá byť trochu utrápená a ustaraná. Za Adelou je veľké okno cez, ktoré vidno ruch železničného nástupišťa. V diaľke prichádza vlak a začnú z neho vystupovať ľudia. Adela prstom prechádza po okraji šálky s takmer dopitou kávou.

Adela
No, viete je to dobrý chlapec. On by sa aj snažil ale keď niekedy to proste nevychádza...

Barman
Uhm...

Barman ďalej číta časák a Adelu si vôbec nevšíma len raz za čas prikývne alebo odvrkne. Adela akoby bola vo vlastnom svete a rozprávala si to viac-menej pre seba.

Adela
No konečne ho tu budeme mať. Viete jemu zomreli rodičia...no bolo to už síce dávno. Musíme sa oňho postarať.

Adela si vyhrnie rukáv a pozrie sa na hodinky.

Adela
Ešte pár minút. Manžel bude určite rád. Viete pol roka nám nedal vedieť. Ani už poriadne neviem ako vyzerá...no len z fotiek, viete. Možno o trochu vyrástol. Možno pribral.

Adela sa sama pre seba potichu zasmeje. Adela vyberie z kabelky peňaženku a z nej Adamovu fotku a položí ju barmanovi pred nos. Má krátke hnedá vlasy a prívetivý úsmev.

Adela
Fešák, všakže?

Barman ďalej pozerá do časáku a Adelu si nevšíma.

Barman:
Uhm...


Fotku opäť vráti do peňaženky. Chvíľu pozerá do kávy a mlčí.

Adela
No už by som asi mala ísť

Barman
euro, päť centov

Barman stále hladí do časáku. Adela mu na pult položí peniaze.

Adela
Ďakujem pekne...

Barman prevráti stránku.

Barman
Uhm...prídte aj nabudúce



Obr.2: Exteriér. Železničná stanica. Nástupište.
Hemží sa to tam rôznymi ľuďmi. Adela čaká na pontóne. Čaká na vlak. Za Adelou vidno tú kaviareň v ktorej predtým sedela a pila kávu. Na vysokej pouličnej lampe sedí čierna vrana a všetko to pozoruje. Obzerá sa po okoloidúcich ľuďoch no tí si ju vôbec nevšímajú. Prichádzajúci vlak rozvíri noviny a pár odpadkov pohodených na nástupišti. S vlaku začnú vystupovať ľudia. Medzi nimi aj Adam. Na chrbte má veľký batoh. Dofajčieva cigaretu. Odhodí ju na zem a zašľapí nohou. Vrana zletí na zem a skryje sa za betónovú lavičku. Akoby na niečo čakala. Adam sa rozhliada okolo seba. Uvidí Adelu ako stojí pri vlaku a hľadá Adama. Kráča k nej. Najskôr ho skoro nespozná. Zvítajú sa a odchádzajú preč z nástupišťa. Ľudí tam je už o niečo menej. Vrana výjde spoza lavičky a začne ďobať do cigaretového ohorku, ktorý tam odhodil Adam. Pár ľudí sa na ňu udivene pozrú. V pozadí ešte vidno Adama a Adelu ako miznú za rohom.

Obr.3: Interiér autobusu.
Autobus ide uliami dediny. Začína mrholiť. Adela s Adamom sedia uplne vzadu. Mlčia. Adela sa naňho usmeje. Adam má strapaté čierne vlasy a bezvýrazu hladí predseba.

Adela
No starký bude rád, že si prišiel.

Adam
Naozaj?

Adela
Je to dobrý človek...no už starne. Už mu to nemyslí ako za mlada.

Adam
No myslím, že ani za mlada to nebola žiadna sláva

Adela
Čože?

Adam
No to myslenie

Adela sa na Adama karhavo pozrie

Adam
Stále je rovnaký.

Adela
Ale má ťa rád.

Adam
Veď samozrejme

Chvíľu sú úplne mlčky. Autobus zastane, otvoria sa dvere a dovnútra nastúpi nejaká mamička s malým dieťaťom. Autobus sa pohne ďalej.

Adela
Aj piješ?

Adam
Ako kedy

Adela
Myslela som alkohol

Adam

Aj ja.

Adela
No keď už si začal fajčiť...

Adam
Hm?

Adela
No poriadne to z teba cítiť...Dávaj pozor aby to nezistil starký. Ten by ťa za to roztrhal ako noviny

Adam sa trochu usmeje sám preseba. Decko sa na Adama neustále pozerá.

Adam
Keď to nezistil za desať rokov, nemusí ani teraz

Adela vypleští oči

Adela
Preboha to už desať...? No ten by ťa zabil

O okná autobusu začnú ťukať dažďové kvapky.

Adam
No hlavne, že sa máme radi

Adela sa začne hrabať v kabelke. Malé decko stále čumí na Adama. Jeho matka si to nevšíma. Adela vyberie z kabelky balík žuvačiek.

Adela
Radšej si ich zober

Adam
To myslíš vážne?

Adela sa na neho pozrie s kamennou tvárou. Adam si ich vezme a skryje v dlani

Mlčia vonku už poriadne prší no zároveň cez oblaky presvitajú slnečné lúče. Adam sa na to zahĺbene pozerá.. Autobus zastane.

Adela
Vystupujeme.

Adam
Hm.

Obidvaja vstanú a kráčajú k dverám okolo decka s mamou. Adam dá dieťaťu nenápadne do ruky balíček žuvačiek a vystúpi z autobusu. Decko naňho nechápavo hladí. Mama si to nevšimne. Autobus sa pohne a dieťa pozerá na Adama ako beží na druhú stranu ulice a rukou si zakrýva hlavu pred lejakom. Slnečné lúče už nepresvitajú cez oblaky.



Obr.4: Interiér. Dom Adamových starých rodičov. Kuchyňa.
Na stenách visí aspoň päť krucifixov. Na kuchynskej linke stojí soška Panenky Márie. Adam sedí za stolom. Rodina sa chystá večerať. Adela sa blíži pomaličky ku stolu s hrncom s večerou. Vonku zúri búrka. Konár stromu buchoce o okennú tabuľu. Zahrmí a miestnosť osvetlí blesk. Ozýva sa monotónne vŕzganie. Do kuchyne vojde Adamov starký Jozef(72). V každej ruke drží jednu barlu ktorými sa podopiera. Barle vydávajú ten vŕzgavý zvuk. Pohybuje sa veľmi opatrne a pomaly. Sadá si za stôl. Adela položí hrniec na kuchynskú linku a sadne si tiež.

Jozef:
Pomodlíme sa.

Adela aj Jozef spoja dlane a začnú sa modliť. Adam na nich chvíľu pozerá a potom sa pustí do jedla. Jozefa to naštve, prestane sa modliť a tresne barlou o kuchynskú linku hneď vedľa hrnca s večerou.

Jozef:
Ty nie si žiadna výnimka, mladý pán.

Adam sa tvári, že sa modlí. Domodlia sa a začnú konečne jesť.

Jozef:
Tak aká bola škola.

Adam:
No...ani neviem.

Jozef chvíľu potichu je. Nič nehovorí.

Jozef:
Ako to preboha nemôžeš vedieť. Chodil si tam štyri roky. Hádam jedna veta ti nebude robiť problém.

Adam:
No bolo to tam dosť na hovno.

Jozef aj Adela prestanú jesť. Jozef sa naštvane pozrie na Adama. Reflexívne chytí barlu akoby ňou chcel tresnúť no potom si to rozmyslí a povolí na barle zovretie. Atmosféra vyzerá byť dosť napätá. Opäť začnú jesť.

Jozef:
A čo práca? Skončil si školu. Musíš ísť pracovať. Nebudeme ťa dennodenne živiť z vlastného vrecka.

Adam len pokrčí ramenami. Ďalej večerajú. Po nejakej chvíľke Jozef opäť prehovorí.

Jozef:
Ak si skončil školu...musíš si nájsť prácu. Je ti to jasné,však?

Adam sa nechápavo pozrie na Jozefa, ktorý od neho čaká odpoveď. Adam zase len pokrčí ramenami. Jozef sa tentokrát neovládne, schytí barlu a tresne ňou opäť o kredenc.

Jozef:
Odpovedz!

Adam:
Hej!

Jozef:
Čo hej...hovor normálne. Celou vetou.

Adam:
Áno...nájdem si prácu.

To Jozefa upokojí a ďalej večeria. O chvíľu.

Jozef:
Mal by si si nájsť prácu.

Adam to už nevydrží a postaví sa od stola. Jozef urobí to isté. Vyzerá byť poriadne naštvaný.

Jozef:(kričí)
Pekne zostaneš pri stole. Ešte si nedojedol.

Jozef tresne barlou o stenu hneď vedľa piatich krížov visiacich na stene. Jeden padne zo steny rovno do hrnca z ktorého vyšplechne omáčka na kredenc. Adam sa na to všetko udivene pozerá.

Adam:
To si asi zo mňa robíte srandu.

Otočí sa a odchádza. Ešte sa pozrie cez rameno a vidí Adelu(celý čas ticho sedela pri stole a ani nemukla) ako v dreze umýva kríž od paradajkovej omáčky. Jozef opäť sedí kľudne pri stole a dojedá večeru. Adam vybehne po schodoch do svojej izby, sadne si na postel a pozerá sa na polo vybalený batoh s vecami. Pretrie si rukami tvár a pozerá do steny. Potom si ľahne na postel a zaspí. Vonku je už tma a stále zúri búrka.

Obr.5: Interér. Adamaova izba. Noc.
Adam leží v posteli je už noc. Zrazu otvorí oči a v rohu izby vidí postavu opierajúcu sa o barlu. Je to jeho starký.

Adam
Čo tu dopekla robíš?

Starký je ticho len tam tak stojí a oboma rukami sa opiera o barle.

Adam
Mohol by si, prosím ťa odísť?

Jozef
Musíš.

Adam:
Vypadni.

Jozef
Na sto percent rozumieš?

Adam:
Áno.

Jozef
Celou vetou, celou vetou.

Adam sa na starkého pozrie so zdesením v očiach. Vstane z postele. Prikráča k nemu. Jozef tiež naneho uprene hľadí.

Adam
Áno, rozumiem. Úplne všetkému. Nájdem si prácu. Budem makať každý deň minimálne desať hodín. Budem svoju prácu milovať. Polovicu výplaty vždy dám samozrejme vám. Bude to proste nádhera.

Obidvaja sú ticho.

Adam
Stačí?

Jozef nič nepovie len sa pomaly odšuchce k dverám. Jozef sa pozrie cez rameno.
Jozef
Desať hodín je málo. Dvanásť je akurát.

Starký zmizne za dverami. Počuť len neznesiteľné vzďaľujúce sa vŕzganie barlí. Adam pootvorí okno na izbe. Sadne si na postel. Zapáli si cigaretu. Cigareta jemne poblikáva v izbe zahalenej do temnoty.

Obr.6- Interiér. Adamova izba. Ráno
Adam sedí na posteli. Pretiera si oči. Pozerá sa z okna. Je jeseň. Na ulici sú vidno ešte mláky po včerajšom daždi. V tej najväčšej z nich sa hrajú asi tri malé decká Adam si všimne, že na dverách je prilepený dáky papierik lepiacou páskou. Je na ňom napísané: Zavolaj sem Ďalej je už tel. číslo. Strhne to a prezerá si to. Papierik hodí do koša. Otvorí dvere. Stojí tam Adela. Adam sa trochu zľakne.

Adela
Tak volal si tam už?

Adam
Volal?

Adela:
Ten odkaz na dverách, zlatko.

Adam:
Aha, ten no jasné...volal.

Adela
A čo?

Adam
No vyzerá to dobre.

Adela pristúpi k Adamovi a pohladí ho po hlave.

Adela
Starký bude rád.

Adam
To nepochybujem.

Adela stiahne ruku z jeho hlavy no stále sa usmieva.

Adela
A mal by si ísť do kúpeľne vyzeráš strašne nevyspato.

Adam
uhm...

Adela
Taký fešák ako ty sa musí udržiavať.

Adam
Udržiavať...

Adela sa ešte posledný krát usmeje a zmizne preč z izby. Adam zostáva v izbe sám. Chvílu mlčky stojí uprostred izby potom podíde ku košu a vyberie z neho zkrčený papierik. Z vrecka vyberie mobil a vytočí číslo. Adam má mobil priložený k uchu. Pozerá sa z okna kde sa hrajú decká s mačkou. Snažia sa do nej hádzať malé šutre no nedarí sa im to. Deti pri tom výskajú a smejú sa. Adam sa otočí smerom k dverám. Už sa nepozerá von z okna. Niekto to zdvihne. Zrazu sa z neho ozve nejaký hlas. Nerozumieme čo hovorí.

Adam:(do telefónu)
Dobrý deň volám ohľadom práce...uhm...áno. Hneď zajtra?

Adam chvíľu len počúva hlas na druhej strane linky.

Adam:
Áno...nie, nie som. Už som skončil školu.

Dosť dlho nič nehovorí len pritakáva a súhlasne kýve hlavou. Popritom ako počúva hlas v telefóne vyberie si z vrecka stlačenú škatuľku cigariet a jednu si zapáli.

Adam:
Fajn, ďakujem...

Hodí mobil na postel. Oprie sa o parapet a opäť sa díva na ulicu. Deti odtiaľ zmizli. Leží tam len bezvládne telo mačky a vedľa neho pár pohodených šutrov. Adam vyfúkne dym.

Obr.7-Exteriér. Autobusová zastávka.
Prichádza autobus. Vystupuje z neho Adam a ešte Jano(30) Stoja pred obrovským komplexom. Adam vidí, že Jano tiež ide k tomu komplexu budov.

Adam: (Janovi)
Nazdar, tiež tu pracuješ? Dnes mám začať.

Jano sa naňho trochu udivene pozrie potom sa usmeje.

Jano:
Adam? To si ty? Preboha.

Adam
eee...

Jano
To som ja Jano, nepoznávaš ma?

Adam:
Jano? Bože, koľko to už je?

Jano:
Desať jedenásť rokov?

Adam
Celá večnosť

Jano
Šlukovali sme Marsky za starým obchodom

Adam
Skoro som sa pošablil

Jano sa usmeje

Jano
Čo tu vlastne robíš?

Adam
No skončil som školu a tak trochu som bol donútený starkím aby som si našiel robotu

Jano:
Tvoj starký...

Adam:
Volali sme ho Diktátor

Jano:
Podľa Chaplina...išlo to vtedy v telke

Adam
Presne.

Jano:
Tomu sa hovoria staré dobré časy

Adam:
No až také staré dobré neboli

Jano:
To je fakt...



Idú prašnou cestou smerom ku farme. Adam si obzerá rozľahlé budovy a haly farmy. Sú to obrovské priestory. Najviac ho zaujme tehlový komín týčiaci sa nad komplexom. Nevychádza z neho žiadny dym. Chvíľu na to Adam potichu zíza.

Adam:(Janovi)
Čo to vlastne je?

Jano:
Čo to je? Ty nevieš kde budeš robiť?

Adam:
Ak mám pravdu povedať...nemám tušenia. Povedali mi, že to budú upratovacie práce.

Jano:
No dá sa to aj tak povedať. Najhorší je ten smrad, no po pár dňoch si naň určite zvykneš.

Obidvaja prichádzajú ku vstupnej bráne. Stojí tam auto z ktorého vystupuje nejaká baba-Eva(20). Pobozká šoféra-Maxa na líce. Lúčia sa. Adam sa na ňu na chvíľu pozrie. Eva sa naňho usmeje. Max-jej frajer si to všimne.

Max:(zvrieskne na Adama)
Čo čumíš?

Adam sa ho snaží nevšímať.

Adam:(Janovi)
Čo je to za dementa?

Jano:
Evin frajer. Žiarlivý kokot. Každé ráno na mňa zazerá akoby som chcel prebrať tú jeho kravu.

Obidvaja na chvíľu zastanú pred bránou. Jano si zapáli cigaretu a jednu tiež podá Adamovi. Pokračujú v ceste.

Jano:
No ako vidím našiel si novú obeť.

Adam:
To som naozaj rád.

Jano:
No a tá Eva...to je kapitola sama o sebe. Myslím že tie blbé sliepky jej už lezú na nervy.

Adam:
Sliepky? Aké sliepky?

Obidvaja už miznú za bránou v areáli, takže nepočuť o čom sa rozprávajú. Cez bránu prejde aj Eva. Ešte zamáva frajerovi a zmizne tiež v areáli. Max-Evin frajer naštartuje auto a tiež mizne preč.

Obr.8:
Tma. Nič nevidno. Len tlmené hlasy. Nejaký starší hlas niečo vysvetľuje ostatným.

Šéf:(len hlas)
Jano ty pôjdeš dozadu do skladu pekne to tam vydrhni, jasné?

Jano:(hlas)
...uhm...

Šéf:(hlas)
A ty...ako sa to voláš?

Adam:(hlas)
Adam.

Šéf:(hlas)
Adam? Môj švagor je Adam. Všetky mená začínajúce na A sa mi zdajú trochu teplé nemyslíš?

Adam:(hlas)
To fakt neviem.

Šéf:(hlas)
No nič...pôjdeš so mnou ukážem ti čo máš robiť. A ty Eva choď vyzbierať padnuté vajcia.

Eva:(hlas)
Áno.

Zrazu sa ozve hučivý zvuk otvárajúcich sa plechových dverí. Svetlo zvonka osvieti obrovskú halu v ktorej bola predtým taká tma. Do haly vchádzajú pracovníci. Medzi nimi je aj Adam, Jano, Eva, šéf(50) a pár ďalších ľudí. V hale je niekoľko radov chodieb ktorých steny tvoria prázdne klietky pre sliepky. Je tam poriadny bordel. Zem je pokrytá hrubánskymi vrstvami slepačieho trusu. Sem tam prebehne cez uličku nejaká zabudnutá sliepka. Zakotkodáka a zmizne. Všetci pracovníci sa rozlezú na svoje miesta. Šéf podá Adamovi náradie(motyka, lopata a škrabka)

Šéf:
Vidíš tam tú uličku?

Ukáže prstom na uličku s klietkami pred nimi.

Adam:
Hej, vidím.

Šéf:
Tak tam choď a vydrhni podlahu od všetkých tých sračiek, rozumieš?

Adam:
Jasné.

Šéf:
No to sa ešte uvidí. A žiadne fajčenie v hale. Za každý špak jedna hodina dole. Chápeš?

Adam kývne hlavou.

Šéf:
Môžeš ísť.

Adam ide do uličky, keď šéf naňho ešte zavolá.

Šéf:
Hej počkaj...ukáž mi ako držíš lopatu.

Adam:
Čo?

Šéf:
Normálne mi ukáž ako držíš lopatu.

Adam položí na zem motyku a škrabku a obidvoma rukami uchopí lopatu.
Šéf sa chvíľu naňho pozerá. Tvár má stále zamračenú. Akoby bol non-stop nasratý.
Šéf:
To som si mohol myslieť.

Šéf odíde. Adam tam sám zostane stáť s lopatou v rukách. Potom príde do uličky a nástroje zhodí na zem. Kľakne si na zem, z vrecka si vyberie balíček cigariet a jednu si zapáli. Zrazu sa pred ním objaví Eva. Usmieva sa. Adam sa tiež na ňu usmeje.

Eva
Čauko, nemáš jednu aj pre mňa?

Adam jej podá jednu cigaretu a zapoľovač. Zapáli si a vráti mu oheň.

Eva:
Díky, vieš že je to tu zakázané.

Adam:
Už ma informovali.

Eva:
Prvý deň je vždy najhorší. No neboj sa budem sa snažiť aby si to tu prežil bez vážnejších následkov.

Adam:
Slepačia farma.

Eva:
Zrejme to nieje práca tvojich snov.

Adam:
Žiadna práca nieje mojich snov.

Eva:
Si z dediny však?

Adam:
Hej, bývam u starých rodičov. Ty si tu nová?

Eva:
Trčím tu už štyri roky. Rodičia si zmysleli, že mesto nieje nič pre nás.

Adam:
No to ste fakt vyhrali

Eva:
Úplný jackpot. Treba si len zvyknúť.

Adam
Pochybujem

Eva:
Možno si tu niekoho nájdeš

Adam:
Myslíš?.

Adam sa pokúsi o úsmev.
Eva chvíľu ticho fajčí.

Eva:
Máš priateľku, Adam?

Adam sa trochu na ňu udivene pozrie.

Eva:
Len sa pýtam.

Adam:
Nemám, no za to ty máš frajera.

Eva:
Ach, Maxa?

Adam:
Trochu kokot, že?

Eva:
To zas nie, veď ma miluje.

Adam:
Ak ma nabudúce bude chcieť nabrať na kapotu svojho fára tak mu to pripomeniem.

Eva:
Nieje zlý. Je to správny chalan.

Adam:
Ja sa skôr cítim ako správna ženská.

Eva sa z ničoho nič poriadne nútene zarehoce. Adam sa radšej pozerá do zeme.
Eva hodí cigaretu na zem a zašľapne ju. Nahne sa k Adamovi a niečo mu zašepká do ucha.

Eva:
Ešte sa uvidíme.

Adam len kývne hlavou. Eva odíde preč.

Adam:(sám pre seba, polohlasne, ironicky)
Už sa teším.

Adam sa pozrie na polo dofajčenú cigaretu, ktorú tam odhodila Eva. Pokrúti hlavou. Adam tiež špak a pustí sa do zoškrabávania trusu z podlahy.

Obr.9 Interiér. Slepačia farma
Adam stále zoškrabuje podlahu. Vedľa nôh sa mu hromadí kopa bordelu. Spoza klietok vylezie jedna sliepka a hľadí naňho. Adam sa ju pokúša odohnať no ona stále naňho čumí. Adam ďalej vyberá bordel spod klietok. Nedarí sa mu to, niečo tam je. Poriadne sa zaprie a vytiahne spod klietky mŕtvu sliepku. Najskôr sa zľakne. No potom ju vezme do rúk a hodí na kopu. Sliepka čo naňho zízala zakotkodáka a zmizne preč. Adam si zotrie z čela pot. Kľakne si a pozrie sa pod rad klietok. Je tam najmenej desať mŕtvych kureniec. Na konci uličky stojí šéf. Zvrieskne na Adama.

Šéf:
Hej ty, je obedňajšia prestávka.

Šéf zmizne preč. Adam prikývne, vyjde z haly a sadne si na kopu starých pneumatík. Zapáli si cigaretu. Vidí Jana ako prichádza s plne naloženým fúrikom hnoja a mŕtvych sliepok. Vykidne to do veľkého kontajnera a prichádza k Adamovi.

Jano:
Tak darí sa?

Adam:
Ako sa to vezme.

Jano:
Vieš, všetko tu tak trochu stojí za hovno. Šéf je idiot, smrad je neuveriteľný a prachy skoro žiadne. Niekedy si fakt hovorím čo tu dočerta ešte robím.

Jano sa trochu usmeje.

Adam:
Možno to bude tým, že v tejto diere nemáš extra veľa možností.

Jano:
Extra veľa možností? Robíš, žiješ zdochneš. To je tak všetko. No asi som príliš jednoduchý človek na to aby som sa snažil s tým dačo urobiť.

Adam:
Koľko tu vlastne už si?

Jano:
No..myslím, že pomaly to budú aj dva roky. Žiadna sláva čo?

Adam:
No neviem. Bola za mnou Eva. Chcel som k nej byť len slušný, chápeš.

Jano:
Hmmm...tú babu fakt nemusím. Skočí hneď po novom mäsku čo uvidí. Jedno milé slovko a ihneď to využije. Radšej si ju drž od tela.

Adam:
Myslím, že ma trochu serie.

Jano:
Ani sa nečudujem.

Adam:
Dal som jej cigu a ona ju takmer celú zahodila. To fakt neznášam. Akoby sme fajčili len tak s frajeriny alebo čo?

Jano:
Ani zrnko nazmar,čo?

Adam:
Pri cigách to platí dvojnásobne.

Okolo nich prejde usmiata Eva a zakýva Adamovi. Ten len prikývne hlavou. Eva zmizne preč. Jano chvíľu zíza do prázdna.

Jano:
Myslím že to už mám.

Adam:
Hmm?

Jano:
Fajčí len keď ju svrbí.

Obidvaja sa zasmejú. Vyzerá to tak, že si celkom rozumejú. Adam sa pri Janovi správa normálne, otvorene a prirodzene. Adam sa pozrie na komín, ktorý sa týči na ich hlavami.

Adam:
Ten komín je trochu divný,nie?

Jano:
Čo tu nieje.. Ani neviem či ho používajú.

Adam:
Mám to rád. Sú to tie najjednoduchšie stavby. Len valec. Asi je to blbosť.

Jano:
Neviem. Aj mne sa páči. Je to tu asi jediné miesto kde necítiť ten hnusný smrad.

Adam:
Jeden humáč vystrieda druhý.

Jano:
To je možné.


Obr.10: Exterier.
Adam čaká s Janom na autobusovej zastávke pred slepačou farmou. Pozerá sa na Evu ako nastupuje do frajerovho auta. Ten sa na Adama krátko nevraživo pozrie. Auto odchádza preč. Prichádza autobus. Nastupujú dovnútra.

Obr.11: Exteriér. Pred domom.
Adam prichádza domov. Otvára dvere na dome. Všimne si, že na ceste ešte stále leží tá mŕtva mačka. Vyzerá akoby po nej prešlo auto. Otvára dvere na dome a vchádza dnu. Jozef leží na pohovke zakrytý dekou a pozerá telku. Adela je v kuchyni a niečo naberá z hrnca do tanierov.

Adam:
Ahoj starká.

Adela sa otočí od šporáka.

Adela:
Ahoj, poď sa nejesť.

Zamieri k starkému. Kľakne si pri ňom. Jozef sa na neho ani len nepozrie a stále sleduje televízor. Dávajú nejaká dokument o Tretej ríši . V zábere je práve Hitler ako šialene gestikuluje a dačo vrieska po nemecky.

Adam:(Jozefovi)
Starký, bol som v práci čo si mi zohnal.

Jozef si ho nevšíma a ďalej čumí na Hitlera.

Adam:
Starký?

Starký na neho konečne pomaličky pozrie.

Jozef:
Neviem o čom to hovoríš.

A zase pozerá na dokument. Tentokrát je záber na zväčšujúci sa atómový hríb. V pozadí hrá skladba: Mozart-Overture The Magic flute. Starký sa na to pozerá ako zhypnotizovaný. Adam si toho všimne a chvíľu tiež pozerá na obrovský hríb devastujúci krajinu skombinovaný s Mozartom.
Adam sa postaví, odíde do kuchyne a sadne za stôl. Pozrie sa na stenu kde predtým bolo päť krížov. Teraz tam je prázdne miesto.

Adam:(Adele)
Starká, kde sú tie kríže?

Adela:
Jaj, neviem zlatko. Starký ich dakde odniesol.

Adela sa nahne k Adamovi.

Adela:
Pamätaj čo som ti hovorila. Má to ťažké.

Adam iba pokýva hlavou. Adela dá pred Adama tanier s paradajkovou omáčkou a knedľami. Presne to isté čo mali včera. Adam sa pozrie na tanier. Knedle vyzerajú byť poriadne zoschnuté.

Adam:
Starká...

Adela:
Áno?

Adam:
Ale nič.

Adam odsunie tanier. Postaví sa od stola.

Adam:
Starká, nie som až taký hladný. Idem si radšej pospať hore.

Adam ide po schodoch do svojej izby. Adela na neho nechápavo pozerá ako odchádza.
Adela:(preseba, trochu smutne)
Veď ju tak zbožňoval.

S kredenca položí na stôl dva taniere s úplne iným jedlom ako dala Adamovi. Napr. Kura na smotane. Vyzerá oveľa vábnejšie ako tá paradajková omáčka. Adela nakukne do obývačky kde leží Jozef.

Adela:(Jozefovi)

Večera! Kura na smotane.

Jozef ďiaľkovým vypne telku. Práve tam bol záber na Osvienčin tiež s Mozartom.

Jozef:
Moje obľúbené.

Obr.12:Interier. Adamova izba.
Adam sedí na posteli a dlaňou si pretiera čelo. Potom zdvihne zrak a uvidí päť krížov z kuchyne pribitých na stene.

Adam:(preseba)
To nieje možné.

Adam trochu pootvorí ústa. Neveriacne na to pozerá. Pokrúti hlavou. Z vrecka vyberie cigarety a zapáli si. Cez otvorené okno začuje detský výskot. Podíde k oknu a pozerá na deti hrajúce sa s rozpučenou mŕtvolkou mačky. Šťuchajú do nej papekmi a nesmierne sa na tom bavia. Adam to všetko pozoruje. Vyzerá trochu unavene. Akoby sa z jeho pohľadu odrážal súcit nad mŕtvou mačkou. Vyfúkne dym a ďalej pozerá na ulicu.

Obr.13: Interiér. Slepačia farma.
Adam odpratáva opäť slepačí trus. Stojí pri ňom Jano.

Adam:
Starký je úplne odpísaný a starká...no neviem. Mám ju rád. Ešte ako tak sa drží. Mám chuť sa na to vysrať.

Jano:
Neboj ono sa to upokojí. Moju mamu raz našli blúdiť po dedine. Mierila na cintorín. Vraj hľadala svoj dom. Na cintoríne, chápeš? Úplná demencia.

Adam:
Starký mi pribil na stenu päť krucifixov.

Jano:
Fajn, tí tvoji vyhrávajú na plnej čiare.

Adam:
Nechcem aby dačo vyhrávali, proste chcem mať kľud.

Jano:
Len vydrž. Bude lepšie.

Adam:
O tom mierne pochybujem.

Jano sa prívetivo usmeje.

Jano:
Tak ja teda padám, nechcem aby ma tu ten idiot našiel flákať.

Odíde preč. Adam pokračuje v práci. Nevšimne si Evu, ktorá sa k nemu prikradne. Zrazu ho plesne po zadku. Adamovi od strachu padne na zem motyka.

Eva:
Čo sa hneď lakáš.

Eva sa usmieva.

Adam zodvihne zo zeme motyku.

Adam:
Fakt netuším čo tým sleduješ...

Eva ho preruší.

Eva:
Ale Adamko, nebuď taký odporný.

Adam:
No nechcel som aby si ma zle pochopila ani ťa nechcem nijak uraziť ale ja proste nemám záujem.

Eva:
Záujem o čo?

Adam:
To myslíš vážne?

Eva:
Si snaď teplý, alebo čo?

Adam príde k nej a chytí ju za ramená.

Adam:
Eva počúvaj teraz veľmi pozorne.

Eva prikíýne.

Adam:
Nechcem s tebou mať nič spoločné, už žiadne flirtovanie, plieskanie po zadku a úsmevy. Ak si tomu rozumela, zopakuj to.

Eva:
Ale...

Adam:
Prosím ťa urob čo ti hovorím...

Eva:
No tak Adamko...

Adam:
Nechcem s tebou mať nič spoločné...no pokračuj.

Eva chvíľu vyzerá byť trochu zaskočená no potom sa po jej tvári opäť rozleje úsmev.

Eva:
No ty si ale číslo...

Adam:
Kurva, niesom žiadne číslo...

Eva:
To najväčšie na celom svete.

Adam:
A čo ten tvoj...hmm

Eva:
Max.

Adam:
Presne ten.

Eva:
No stále ma miluje.

Adam:
Počúvaš sa vôbec?

Eva:
Počúvam hlavne teba.

Adam: Preboha veď ma poznáš sotva dva dni

Eva sa nahne k Adamovi akoby mu chcela dačo pošepkať. Adam ju odseba odstrčí.

Adam:
No tak, už žiadne šepkanie, jasné?

Eva sa usmeje.

Eva:
Tak teraz pekne počúvaj ty mňa.

Trocha sa nahne k Adamovi.

Eva:
Je to proste osud. Chápeš to? Hneď ako som ťa uvidela. Správaj sa ku mne odporne ako len chceš no nič na tom nezmeníš.

Eve odchádza preč. Na rozlúčku Adamovi zakýva. Ten sa ani nepohne. Stojí tam ako soľný stĺp. Po chvíľi.

Adam:(trochu priškrtene)
To sa mi snáď sníva.

Obr.14:Interiér. Šatňa.
Adam je sám v šatni a prezlieka sa do civilného oblečenia. V ústach má cigaretu. Vo dverách stojí Jano, no Adam ho nevidí. Jano ho pozoruje ako sa prezlieka do nohavíc. Do šatne prichádza šéf takže Jano rýchlo zmizne. Adam si oblieka tričko a uvidí šéfa.

Adam:
Brý deň.

Šéf:
Ako pre koho, kamoško.

Oprie sa o skrinku. Vyzerá byť poriadne nasraný.

Šéf:
Čo si doboha myslíš, že tam stváraš s Evkou.

Adam:
Prosím?

Šéf:
Myslíš si, že som slepý? No tak myslíš si to? A sprostý?

Adam:
Ani sprostý ani slepý.

Šéf:
Nebuď drzý, lebo sa to pre teba môže skončiť veľmi nepekne. Max je môj synovec. To je parádny chalan. Eva geniálne dievča. Myslím, že to je celkom skvelá kombinácia. Dvaja ľudia sa k sebe hodia, no to je super nie?

Adam:
To je.

Šéf:
To si myslím aj ja. No ale čo sa nestane. Príde niekto tretí.

Adam:
Asi to nechápete. Ja o ňu nemám záujem.

Šéf:
Ten tretí si ty kamarát.

Adam:
To som pochopil.

Šéf:
Ruky od nej preč. Si tu len dva dni. Nebudeš mi teda chýbať.

Šéf chce odísť no potom sa vráti a vytrhne Adamovi z úst cigaretu.

Šéf:
A o tomto sa ešte porozprávame.

Šéf odíde a cigaretu si dá do úst. Adam si sadne na lavičku a obúva sa. Vojde Jano a sadne si vedľa Adama.

Jano:
Vážne s Evou nič nechceš mať?

Adam sa naňho naštvane pozrie.

Jano:
Veď nič som nepovedal. Ale tak Eva je kus.

Adam:
Kus poriadnej sračky.

Jano:
Nebuď hneď nasratý.

Adam:
všetci sú tu úplní magori.

Jano:
Aj ja?

Adam sa naňho usmeje.

Adam:
Ty len trochu.

Jano:(ironicky)
ó tak teda ďakujem.

Obr.15: Adam sa vracia domov. Stojí pred domom a otvára dvere. Pozerá sa na ulicu. Deti sa opäť hrajú s mŕtvou mačkou. Obkreslujú jej obrysy bielou kriedou. Tak ako sa to robieva na mieste činu v kriminálnych seriáloch či filmoch. Deti sa na tom smejú a pohadzujú si kriedu. Adam vchádza do domu. Starí rodičia sedia za stolom a večerajú.

Adela:
Kde si bol tak dlho? Skoro ti vychladla večera.

Adam si sadne za stôl.

Jozef:
Pomodli sa.

Adam znechutene spojí dlane a akože sa začne modliť. Domodlí sa a pozrie do taniera. Preglgne. Zase tam je paradajková omáčka. Knedle už nie sú také zoschnuté. Začne sa v tom vidličkou vŕtať.

Jozef:
Nešpáraj sa v tom.

Adam začne jesť. Vyzerá to tak, že mu príliš nechutí.

Jozef:
Kedy si nájdeš prácu.

Adam:
Čoskoro.

Pomaly je jeden knedel. Postaví sa.

Adam:
Ďakujem.

Adam ide preč do izby.

Adela:
Ten chlapec nič nezje.

Jozef:

Potom tak aj vyzerá. Vojna by ho naučia

Adam kráča po schodoch. Vojde do svojej izby. Kríže na stene chýbajú. Zapáli si cigaretu. Pozerá sa z okna. Deti zmizli preč. Nieje tam už ani mačka. Na ulici po nej zostala len zaschnutá škvrna od krvi a obrys kriedy čo tam načmárali deti. Adamovi zazvoní telefón. Melódia z 2001: Vesmírna odysea. Zdvihne to. Zistí, že mu volá Eva.

Adam:
Odkiaľ vieš moje číslo. Nezačínaj s tými nezmyslami.

Chvíľu ticho počúva Evu v telefóne.

Adam:
Nie, nestretnem sa s tebou.

Položí. Sadne si na vankúš na posteli, no ihneď sa postaví. Zoberie do rúk vankúš. Je nejaký hranatý. Divne tvarovaný. Rozopne gombíky na obliečke a zadíva sa dovnútra. Vysype z obliečky päť krucifixov a sadne si na postel. Ďalej fajčí cigaretu. Potichu si zašomre:

Adam:
Adam v krajine zázrakov.

O týždeň neskôr

Obr.17:Exteriér. Slepačia farma.
Adam zametá pred halou. Šéf naňho výhražne hľadí z diaľky. Adamovi zazvoní mobil(melódia 2001: v.o). Pozrie sa na displej. Zodvihne.

Adam:
Eva daj mi prosím ťa svätý pokoj.

Položí. Príde k nemu šéf.

Šéf:
Kde je Eva.

Adam:
Odkiaľ to mám vedieť.

Šéf:
Nerob si zo mňa dobrý deň.

Adam:
To skôr vy zo mňa.

Šéf:
čo?

Adam:
samozrejme nič.

Šéf:
Pamätáš si čo som ti hovoril,však?

Adam:
Dačo o fajčení v hale?

Šéf:
nebuď nasilu vtipný. Dnes neprišla do práce.

Adam:
Dobre pre mňa.

Šéf:
Čože?

Adam:
Že dobre pre mňa.

Šéf:
Hotový komediant,čo? Dávaj si na mňa sakramentský pozor.

Šéf ukáže na Adama výstražne prstom a odíde. Adam zametá ďalej. Všimne si dve sliepky pred kontajnerom z hnojom a mŕtvymi kurencami. Adam si tiež všimne, že kontajnerov na dvore dosť pribudlo. V každom sú mŕtve sliepky a hnoj. Z jedného kontajnera trčí bezvládna hlava mŕtvej sliepky. Tie dve sliepky pred kontajnerom do seba agresívne kotkodákajú a začnú sa ďobať zobákmi. Adam ich chvíľu pozoruje no potom pokračuje v práci.

Obr.17:Exteriér.Autobusová zastávka pred slepačou farmou.
Adam čaká na autobus. Zastaví tam auto Evinho frajera-Maxa. Adam spozornie. Z auta vyskočí Evin frajer a uteká k Adamovi. Adam chvíľu na neho nechápavo hladí. No keď je už veľmi blízko vezme nohy na ramená a tiež sa rozuteká preč. Preskočí cez menšiu priekopu, ktorá oddeľuje asfaltku od obrovského pola, ktoré je okolo celej farmy. Uteká po poli preč a Evin frajer za ním. Dosť dlho ho naháňa. Potom sa zastaví lebo už nevládze. Adam sa tiež zastaví. Je od neho asi päťdesiat metrov. Obidvaja sa na seba mlčky pozerajú. Evinmu frajerovi sa na tvári lesknú slzy.

Max:(kričí, zúfalo)
Daj Eve už konečne pokoj!

Adam:
Veď, dávam.

Frajer si sadne na pole a začne plakať.

Max:
Kôli tebe mi dala kopačky.

Adam:
Neviem, či práve kôli mne.

Max:
Vraj ťa miluje.

Adam:
To sú riadne drísty. Nič s ňou preboha nechcem mať.

Po ceste prechádza Adamov autobus. Adam si to všimne.

Adam:(preseba
Kurva!

Evin frajer sa postaví a zotrie si slzy.

Max:
Ja ťa doboha zabijem!

Rozbehne sa k Adamovi.

Ten sa tiež rozbehne a uteká pred Eviným ex po poli preč.

Obr.18: Exteriér. Pred domom.
Adam prichádza domov. Na ulici sú zase tie iste deti a znudene sa ponevierajú po chodníku. Adam vchádza do domu. Počuje nejaké hlasy. Prichádza do kuchyne a od prekvapenia skoro odpadne. Pri stole sedia jeho starí rodičia a Eva. Náramne sa zabávajú.

Adela:
No tu je náš tajnostkár. Mirko čo si nám nepovedal o svojej krásnej priateľke.

Eva sa naňho usmieva. Adam vyzerá byť poriadne nazúrený. Schytí Evu za rameno a výjde s ňou pred dom.

Adam:
To si sa už úplne zbláznila? Čo to tu dopekla robíš.

Eva:
Musí to tak byť.

Adam:

prečo mi to dopekla robíš. Nestačí, že ten tvoj magor ma prehnal pekných pár kilákov až do dediny ale ešte ty máš tú drzosť, že sa mi nasáčkuješ do domu.
Eva:
Max?

Adam:
Šialený Max osobne.

Eva začne plakať. Adam prešľapáva z miesta na miesto.

Eva:(plačlivo)
On to nechápe. My musíme byť spolu. Tvoji starí rodičia hovorili, že si taký.

Adam:
Ja? Aký preboha? Všetci ste sa spriahli alebo čo? Celá táto dedina je plná blbcov. Každý, dopekla, úplne každý.

Eva sa ešte viac rozplače.

Adam:
Nerev mi tu jasné? Vypadni. Choď preč. Bež za tým tvojim šialencom. Rob si čo chceš. Len ma prosím ťa neotravuj.

Odstrčí Evu preč. Adam si všimne, že z druhej strany ulice naňho zízajú decká, ktoré sa tak vyžívali v týraní mačky.

Adam:(zvrieskne na deti)
A vy tiež ťahajte...

Eva:

nesmieš sa k nám tak správať!

Adam:(ironicky)
Pochopiteľne...

Vojde do domu. Jeho starí rodičia na neho vyčítavo hľadia.

Adela:(Adamovi)
Nemal by si sa k priateľke tak správať.

Jozef len neveriacne krúti hlavou. Adam nasrane odchádza do svojej izby. Adam vchádza do izby. Pozrie sa z okna. Na ulici stojí Eva presne na mieste kde predtým ležala mŕtva mačka. Pod jej nohami sa ešte rysujú jej obrysy nakreslené kriedou. Plače.
Adam:(Skríkne na Evu)
Prosím ťa vypadni!!!

Eva naňho pozrie a utiera si tvár. Neochotne odchádza. Adam si sadne na postel. Všimne si že päť krucifixou je pribitých na jeho skrini.

Adam:(preseba)
Proste krása.

Obr.19:Exteriér. Farma.
Adam je v práci. Prenáša klietky so sliepkami s kamióna na hromadu pred halu. Všade poletuje plno peria. Ozýva sa škriekanie nových sliepok. Adam je celý od peria. Pomedzi nohy mu pobehujú posledné dve staré sliepky a agresívne kotkodákajú na tie nové. Adam si všimne, že na dvore pribudli ďaľšie kontajnery s mŕtvymi sliepkami a trochou hnoja. Väčšinu obsahu kontajneru tvoria hlavne mŕtve sliepky. Práve ukladá jednu klietku na zem keď z jedného okna vykukne šéfova hlava a gestom si ho privolá. Adam príde za ním do kancelárie. Šéf sedí za stolom a fajčí. Celá miestnosť je plná dymu. Na stole je položených pár bankoviek. Adam si sadne.

Adam:
To má byť čo?

Šéf:
Čo myslíš? Výplata mínus päť špakov.

Adam:
Aha, tak fajn.

Šéf:
Divíš sa tomu?

Šéf vyzerá byť kľudný. No akoby mal každú minútu vybuchnúť. Adam je na tom podobne.

Adam:
Uhm, chápem, prečo nie. Prečo nie.

Šéf:
Kamarát nehraj mi tu divadielko. Žiadne divadielko. Pekne si to posral. Poriadne.

Adam:
Priznávam sa, som vinný. Odpratával som tu celý čas sračky, trpel som tú vašu kravu a jej idiota a vy mi dáte za to vyhadzov. Jasné, že chápem. Všetko chápem.

Šéf zrazu skríkne a postaví sa od stola.

Šéf:
Zlomil si jej srdce. Myslíš, že sme všetci sprostý, alebo čo? Totálni idioti?

Adam zhrabne zo stola prachy.

Adam:
Vieš čo? Tých špakov bolo najmenej dvadsať a nie, nemyslím si, že ste všetci idioti. Všetci nie... ty si skurvený fašista.

Šéf zhrabne zo stola popolník a šmarí ho o zem vedľa Adamových nôh.

Šéf:
Kto ti doboha dovolil aby si mi tykal

Adam odskočí.

Adam:(preseba)
Tvoja mater.

Mávne rukou a zmizne preč. Ide po dvore pred halami s klietkami. Všade poletuje plno peria. Na jednej klietke so sliepkami sedí Eva. Takmer ju cez všetko to perie nevidno. Smutne mu kýva. Adam jej ukáže prostredník. Eva začne plakať, zaborí hlavu do dlaní. Adam zakrúti hlavou, odchádza preč a posledný krát sa pozrie na komín, ktorý vďaka poletujúcemu periu vyzerá akoby sa vznášal za oblakmi. Zašomre:

Adam:
Ešte aj ten komín je tu na hovno.

Obr.20: Exteriér. Zastávka pred farmou.
Adam stojí na zastávke pred slepačou farmou. Fajčí cigaretu a čaká. Zrazu zastaví pri ňom auto Evinho ex. Najskôr si to nevšimne. Z auta vystúpi Evin ex priateľ(Max). Adam si to všimne. Znervóznie, zahodí cigaretu a urobí pár krokov akoby chcel ujsť. Max si to všimne a pribehne k nemu s vľúdnym úsmevom.

Max:
No tak chcem sa len porozprávať. Zrejme sme nezačali od najlepšieho konca.

Adam:
Hnal si ma po poli až do dediny.

Max.
To bola celkom zaberačka aj pre mňa.

Adam:
Chcel si ma zabiť.

Max:
Ale, veď to boli len také reči.

Max vyzerá byť oveľa kľudnejší a viac v pohode ako predtým.

Adam:
Tak čakám.

Max:
Fajn, je mi to naozaj ľúto. Prestal som rozmýšľať. Neovládal som sa. Úplný výpadok. Nevedel som čo robím. Vážne ma to mrzí.

Adam:
No tak posnaž sa ešte trochu.

Max:
Lepšie to už neviem.

Adam:
Čo som čakal, všakže?

Max:
Odveziem ťa domov. Ak chceš. Myslím, že ti to tak trochu dlžím.

Adam:
No to je už lepšie.

Max vyberie z vrecka krabičku cigariet a jednu podá Adamovi.

Max:
Toto ti asi tiež dlžím.

Adam.
Ešte lepšie.

Obr.21:Interiér. Auto.
Adam a Max sedia v aute. Adam fajčí cigaretu, ktorú mu predtým daroval Max. Idú po asfaltke okolo ktorej sa rozprestierajú lesy, hustý porast a občas nejaká lúka. Dedina je ešte v nedohľadne. V aute je príjemné pološero. Nieje večer. Prítmie spôsobujú vysokánske stromiská lemujúce cestu. Je zapnuté auto-rádio. Hrá dáka tuctová songa z bežnej mainstreamovej stanice.

Max:
No tak povedz mi dačo o sebe.

Adam:
No neviem. To už sme taký kamoši?

Max:
Veď som sa ti ospravedlnil. No tak hovor, nenúť ma aby som ťa vyložil uprostred lesa.

Adam sa trochu vydesene pozrie na Maxa.

Max:
To bol vtip.

Adam: (ironicky)
Vtipný.

Adam otvorí okienko a odklepne z cigarety.

Adam:
fakt ti nemám o čom hovoriť. Skončil som školu, teraz bývam u bláznivých starkovcoch, práve ma vyhodili z práce, ktorá mi poriadne liezla na nervy a ide po mne jedna šialená krava a snaží sa mi nanútiť do života.

Max sa pozrie trochu vyčítavo na Adama.

Adam:
Bez urážky.

Chvíľu je ticho.

Max:
Ja ju milujem.

Adam:
To je fajn. Milujte sa aj naďalej len ma do toho nezaťahujte.

Max:
Nevieš ako sa cítim.

Adam:
To teda neviem.

Opäť je chvíľu ticho.

Max:
Akú si mal školu?

Adam:
Vieš, ani sám neviem.

Max:
To nieje možné. Chodil si tam koľko...

Adam.
Štyri.

Max:
Štyri roky. To ťa nenapadá aspoň jedna veta?

Adam sa naňho trochu divne pozrie. Akoby si spomenul, že takúto podobnú vetu mu pred týždňom povedal aj jeho starký.

Adam:
Ver alebo nie ale je to možné. Akoby som ti to vysvetlil...

Chvíľu rozmýšľa.

Adam:
videl si niekedy film Veľký útek?

Max:
Uhm...

Adam:
So Steveom McQueenom.

Max:
No ja veľmi nie som na mená ani na filmy.

Adam.
Tak potom na to zabudni.

Auto ide po ceste okolo ktorej sa rozprestierajú samé lúky, takže je auto pekne presvetlené. Max má celkom dobrú náladu a pohmkáva si pesničku z rádia. Chvíľu su obaja ticho.

Adam:
Si úplné iný človek. Minule si ma teda dosť nastrašil.

Max sa zasmeje.

Max:
Vieš, bol som z toho všetkého dosť na nervy. Ešte aj tí blbí poliši mi zobrali vodičák.

Adam:
Vodičák?

Max:
Sú to hajzli.

Adam sa zatvári trochu divne. Adam sa pozerá na cestu. Vidí, že o nejakú chvíľu lúky ohraničujúce cestu vystrieda hustý les.

Max:
Vieš fízli to je hotové zlo. Natriasajú sa na tých svojich blbých kárach a myslia si, že sú bohovia.

Adam Maxa veľmi nepočúva. Pozoruje blížiaci sa les a fajčí. Max si to hovorí skôr sám pre seba.

Max:
Proste najviac neznášam, keď sa mi niekto serie do auta. To ma proste vytočí. Ja to svoje poondiate auto proste milujem.

Max sa na chvílu odmlčí. Stále sa usmieva. Auto poskočí na výmole. Les sa blíži.

Max:
Moje fáro nie len tak hocijaký kus plechu.

Pozrie sa na Adama.

Max:
Vieš prečo? Pretože má za sebou kus histórie. Ten môj blbý vrak má charizmu. Skôr je to kus ženskej akolen obyčajné auto. Má postavu. Nebojím sa povedať, že je poriadne sexy.

Max rozpráva o svojom fáre až s miernym fanatizmom. Adam si to začína trochu uvedomovať. Naskočia na ďalšom výmole. V aute nastane takmer úplná tma spôsobená lesom do ktorého práve vošli. V tú chvíľu rádio prestane hrať a začne sa z neho linúť len neznesiteľné šumenie. Aj Max prestane hovoriť a poriadne dupne na plynový pedál. V aute je tma. Vidno len siluety oboch chlapcov. Adam sa pozrie na Maxovu siluetu. Už sa nesmeje. Vidno na jeho tvári, že je mierne zamračený. Akoby zabudol o čom pred tým hovoril. V aute poblikáva len Adamova cigareta ktorú zviera medzi prstami.
Vozidlo zrýchľuje. Rádio stále šumí. Sú ticho. Raz za čas cez husté koruny stromov presvitne pár lúčov slnka a osvetlí Maxovu zamračenú tvár. Výjdu z lesa. Pred nimi sa rysujú obrysy dediny, ktorá je ešte dosť ďaleko. Max zrazu prehovorí. A zaškrípe pritom nepríjemne zubami

Max:
Presne Ako Eva. Boli úplne rovnaké.

Auto prejde cez ďalší výmoľ.

Max:
Obidve som miloval rovnako. Boli krásne. Mali dušu. Nikdy ma nesklamala.
Idú po rovnej ceste. Rádio stále šumí. V diaľke vidno železničnú trať po ktorej sa ženie vlak. Cesta sa križuje so železnicou, takže mieria rovno k vlaku. Max dupne na plyn.

Max.
Narozdiel od tej suky.

Adam:(rozrušene)
Doboha spomaľ trochu.

Blížia s k vlaku. Adam je nervózny. Z úst mu vypadne cigareta padne mu do lona. Nevie čo má robiť skôr či hľadať cigu alebo dačo povedať Maxovi. Rúti sa ako šialený. Asi meter od rútiaceho sa vlaku max dupne na brzdu. Auto zastaví. Adama hodí dopredu. Vlak prechádza okolo nich. Rádio prestane šumieť a opäť začne hrať(Michael Jackson-Dont care about us). Adam rýchlo nájde padnutú cigaretua vyhodí ju z okna. Oprie sa o sedadlo a vydýchne si. Potom sa pozrie na Maxa. Ten uprene hľadí na prechádzajúci vlak. Na tvári má nasadený kamenný výraz. Zrazu sa pozrie na Adama, pokúsi sa o úsmev.

Max:
Prepáč.

Obr.22:Exteriér. Pred domom.
Adam stojí pred domom svojich starých rodičov. Hľadí na Maxove auto ako odchádza preč. Z okna sa vystrčí Maxova ruka a zamáva Adamovi. Ten sa len kyslo usmeje. Adam pristúpi ku dverám. Otvorí ich a vojde do chodby. V kuchyni vidí sedieť Adelu, tvári sa strápene a ustarane. Keď uvidí Adama chce mu niečo povedať, no vtedy sa ozve vŕzganie barlí. Adam sa tvári nechápavo. Spoza rohu výjde Jozef. Adam si ho najskôr nevšimne. Jozef doňho strčí palicou.

Adam
Čo to doriti robíš?

Jozef
Ty nevďačný sopliak...ty.

Adela vyskoči zo stoličky.

Adela
Nechaj ho na pokoji, je už dospelý

Jozef
Ty sa dotoho nemiešaj a drž hubu

Jozef vyberie z vrecka skrkvanú krabičku od cigariet.

Adam
Takže to všetko kvôli tomuto? Nebuď smiešny

Jozef šmarí krabičku do Adamovej tváre. Pokúsi sa uhnúť no trafí ho do čela. Adama to poriadne naserie. Jozef opäť strčí barlou do vnuka.

Jozef(kričí)
myslel si si, že ti to prejde, čo?

Adam
Prejde? Preboha...si ty normálny?

Adam už takmer pení. Jozefova tvár je celá červená od hnevu. Adela je zatiaľ v kuchyni a všetko to potichu sleduje.

Jozef
Nebudem ťa živiť len tak pre nič za nič

Opäť strčí do Adama. Už ho trasie od hnevu. Má zaťaté päste.

Jozef
V mojom dome si nič také nebudeš dovolovať. V mojom dome platia moje pravidlá, jasné?

Na chvílu sa odmlčí.

Jozef
Nevieš si nájsť ani tú posratú prácu

Adam
Ja...

Adam sa zarazí. Pozrie sa na starkého.

Adam
Ty starý senilný debil.

Jozef naňho vypúli oči. Zodvihne palici a chce ho s ňou opäť udrieť no Adamova päsť vystrelí pred Jozefovu tvár, no neudrie ho. Adam sa ovládne. No Jozef sa tak zľakne, že mu padne na zem jedna barla, zapotáca sa, uorbí pár krokov dozadu až ho zastaví stena. Adela skríkne odstrachu a pribehne k nim. Adam sa zatvári trochu zdesene. Kopne do krabičky na zemi a odchádza rýchlo preč.

Adela:
Adam!

Adam sa pozrie na Adelu ako podáva Jozefovi druhú barlu. Adam potichu odchádza. Výjde pred dom a kráča uličkou preč. Vyzerá byť poriadne rozrušený. Vyberie z vrecka mobil a vyťuká číslo.

Adam
Čau Jano...no...hm...nemohol by som dnes u teba prespať?

Obr.23: Exteriér. Obývačka. Janov byt.
Adam a Jano sedia na gauči a rozprávajú sa.

Adam:
Pripadám si ako v sne. V nočnej more.

Jano:
Niekedy aj ja.

Adam
Skoro som vrazil starkému.

Jano
Ale ovládol si sa.

Adam
Ako sa to vezme

Chvíľu sú obidvaja ticho

Adam:
Vieš čo je najhoršie? Pomaly si už prpadám akoby som bol jeden z nich..

Jano:
To nie je pravda. Snažíš sa.

Adam:
No zatiaľ neviem kde to vedie.

Jano:
Možno nikde.

Adam:
Možno opäť na začiatok.

Jano sa usmeje.

Jano:
To znelo skoro filozoficky.

Adam:
Filozoficky?

Jano:
Tak pekne.

Adam:
Čo ak som jediný idiot a všetci úplne normálny.

Jano:
No potom som idiot asi aj ja.

Adam:
Dvaja dementi v pustatine.

Jano:
Ale všetci sú samozrejme normálny.

Zasmejú sa.

Adam:
To je jasné.

Jano:
Starký ťa skoro zabil kvôli cigám.

Adam:
O mesiac sa nad tým budem smiať.

Jano:
Skôr o rok.

Adam:
Boha všetko to je úplne jebnuté.

Jano.
Ak by to nebolo jebnuté bola byto nuda.

Sú ticho a pozerajú na telku s vypnutým zvukom.

Adam:
Je to smiešne.

Jano:

Hm?

Adam:
Keď ich nepočujem vyzerajú strašne.

Jano:
Akoby sa z hviezdy stal dáky smetiar.

Zasmejú sa.

Adam:
Bruce bez jeho sexy hlasu.

Jano.
Ako John McLane bez Hansa Grubbera.

Adam sa usmeje. Skôr tak sám pre seba.

Adam:
Ty si tu fakt asi jediný normál.

Jano.
To ťažko.

Zase sú chvíľu ticho.

Jano:
Takže prečo si sa vrátil?

Adam:
Už som ti povedal...skončila škola

Jano:
Nie to nemyslím...keď totu tak neznášaš...

Adam:
Asi som sa potreboval len rozkukať.

Jano:
A zistil si čo? Nič svetoborné, hm?

Adam
Priam revolučné.

Obidvaja sa usmejú.

Adam:
Potrebujem sa ísť osprchovať. Ešte stále smrdím ako zdochnutá sliepka.

Jano:
Správaj sa tu ako doma.

Adam odíde do kúpeľne. Jano zostane sám v obývačke. Vypne telku a sadne si na gauč. Pozerá do zeme akoby nad niečim rozmýšľal. Smutne sa usmeje.

Obr.24: Interiér. Kúpeľňa.
Adam je nahý v kúpeľni. Oblečenie si odkladá na debničku s prádlom. Vstúpi do sprchového kúta. Zastrie za sebou plastikový záves a pokrúti kohútikom. Zo sprchovacej hlavice začne tryskať voda. Adam sa začne umývať. Telo si natrie sprchovým gelom. Záves na sprche nieje úplne zatiahnutý takže cez škáru vidno, že sa na kúpeľni otvoria dvere. Je to Jano. Pomaly sa blíži k sprchujúcemu Adamovi. Ten si ho vôbec nevšíma. Hľadí do zeme na vodu odtekajúcu do odtoku. Jano je asi meter od Adama. Trochu odsunie záves. Adam mu je otočený chrbtom. Na Janovej tvári sa zračí nervozita a strach. Nevyzerá ako perverzák. Akoby sa bál. Natiahne k Adamovi ruku takmer sa ho dotýka. Jeho vystreté prsty sa skoro dotýkajú Adamovho nahého tela. Zrazu si začne niečo pospevovať. Úryvok z pesničky. Je to: I ve got a soul but I am not a soldier...Jano sa zľakne, zháči, ruku odtiahne, zatiahne záves a odíde z kúpelne. Adam ďalej čumí na podlahu a pospevuje si.

Obr.25: Interiér. Obývačka.
Adam spí na gauči. Je noc. Izba je zahalená do prítmia. Izbu zrazu osvetli kužeľ svetla, ktorý príde z ulice. Zrejme vonku prešlo nejaké auto. Svetlo ožiari nábytok a Jana stojaceho vedľa gauča. Predtým sme nevedeli, že tam stojí. Začne obchádzať gauč. Vyzerá byť nerozhodný. Potom si kľakne a pozerá sa na Adama. Hlavu nahne bližšie k Adamovi. Dotkne sa svojimi perami Adamových. Najskôr sú to len jemné pohyby no potom to prejde do bozku. Akoby to Adam robil zo sna. Zrazu otvorí oči. Uvedomí si čo sa deje a vyskočí z gauča. Rozbehne sa k vypínaču a zažne.

Adam:(kričí ako šialený)
Do piči, kurva, kurva, do riti.

Jano vyzerá byť vystrašený a roztrasený. Stojí na mieste akoby sa nemohol pohnúť.

Adam:
Do riti, čo si si myslel. Kurva, kurva...

Adam sa chytá za hlavu. Jano si sadne na gauč a po tvári mu stečie pár sĺz. Adam naňho hľadí. Nevie čo má robiť. Vyzerá to tak, že sa trochu upokojil. Pristúpi k Janovi. Chvíľu nad ním ticho stojí a pozoruje ho ako plače. Adam si k nemu sadne. Mlčia. Adam Jana z ničoho nič objíme. Po chvíli aj Jano obopne Adama rukami okolo pása. Stále mlčia. Jano sa ho pokúsi opäť pobozkať. No Adam odtiahne hlavu. Jano to pochopí a ďalej sa mlčky objímajú.

Jano:(plačlivo)
Ešte stále som normálny?

Adam:
Myslím, že hej.

Ďalej sa objímajú.

Obr. 26:Exteriér. Vlaková stanica.
Adam sedí na lavičke na vlakovej stanici. Je ráno. Nie sú tam žiadny ľudia len Adam. Čaká na vlak, no zatiaľ žiadny neprichádza. Vyzerá ospanlivo, trochu ustarane. Vyberie z vrecka mobil. Pozrie na displej, ktorý mu oznamuje, že má štyri zmeškané hovory. Bola to jeho starká. Vytočí jej číslo. Priloží si mobil k uchu. Chvíľu je ticho.

Adam

Ahoj...ukľudni sa.

Adam chvíľu len počúva.

Adam

Nie...určite...nevrátim...neviem.

Zase počúva

Určite...preboha , nie...nie..ako sa má?

Počúva

Adam

Fajn...čau

Zloží. O pár sekúnd mu zazvoní mobil: 2001 vesmírna odysea. Nezdvíha len pozerá do blba. Po chvíli vyzváňania hovor zruší, otvorí na mobile kryt a vyberie z neho baterku. Strčí si ju do vrecka. Pá r metrov za Adamom preletí čierna vrana a pristane na pouličnej lampe. Adam to vôbec nespozoruje. Zapáli si cigaretu. Dá si pár šlukov, oprie sa o operadlo a zatvorí oči. Cigaretu drží v ruke. Po chvíli sa zdá, že zaspal.

Obr. 28:Predstava(sen) Exteriér. Pred domom.
Adam leží na chodníku pred svojim domom. Nemôže sa hýbať. Hrudník má groteskne preliačený, presne ako mačka, ktorú pred domom videl ležať. Okolo neho stojí pár ľudí(jeho starí rodičia, Eva, šéf z práce, Jano,Evin ex, ) držia sa za ruky a tancujú do kolečka. Tvária sa šťastne a veselo. Všetci sa radostne usmievajú a poskakujú. Spievajú nejakú pesničku. No nieje im rozumieť. Slová sú poriadne skomolené akoby spievané odzadu. Z kruhu tancujúcich vystúpi Eva a pristúpi k Adamovi. Tvári sa veľmi šťastne akoby sa naozaj dobre zabávala. Lúska prstami a tvár má rozžiarenú širokánskym úsmevom.

Eva:
Tak čo to bude tentokrát.

Eva sa pospiatky vráti k tancujúcim. Adam vyzerá akoby chcel dačo povedať. Z kruhu vystúpi Adela-starká a pristúpi k Adamovi

Adela:
Zlatko...och ty môj úbohý chlapček.

Zrazu k nemu prichádza asi poltucet malých deti. Podlezú tancujúcich a kľaknú si vedľa Adama. Sú to tie isté decká, ktoré týrali mačku pred Adamovým domom. Začnú naťahovať Adamove končatiny a nesmierne sa na tom zabávajú. Ostatní stále tancujú do kolečka a spievajú tú neznesiteľnú odrhovačku. Jedno z deciek vyberie z nohavíc bielu kriedu a začne obkresľovať okolo Adama jeho obrys. Adam sa pokúša kričať alebo sa pohnúť ale nedarí sa mu to. Decko dokončuje obrys. Všetky deti sa na neho naraz pozrú a jedno zahlási.

Dieťa:
Mačička konečne našla svojho psíka...?

Deti sa pridajú medzi tancujúcich. Adam má na tvári napnutú pokožku a celý je bledý. Oči má vypúlené a celý sa trasie. Spev tancujúcich sa náhle zmení na mechanické šumenie(ako predtým v rádiu). Otvárajú ústa no počuť stále len ten takmer hypnotizujúci plechový šum. Adam to nevydrží a konečne vykríkne.

Adam:
Dopekla prelaď tú skurvenú stanicu.

Šum prestane. Adam sa pozerá na svoj preliačený hrudník. Potom sa pozrie okolo seba. Už nikto netancuje. Stále stoja v kruhu a pozerajú sa na Adama. Všetci v kruhu majú Adamovu tvár. No akoby to boli len umelohmotné groteskné karnevalové masky. Karikatúry samotného Adama. Skutočný Adam stále leží na zemi. Adamovi dvojníci jednohlasne povedia:

Adamovi dvojníci:(jednohlasne)
Koľkokrát si videl Veľký útek, chlapče?

Skutočný Adam zatvorí oči. Keď ich otvorí zistí, že už neleží na ceste pred domom ale beží. Najskôr pôsobí trochu dezorientovane. Je na vlakovej stanici a ženie sa za vlakom, ktorý je už v pohybe. Chvíľu za ním beží no nakoniec to zdáva a pozoruje vagóny vlaku ako miznú v diaľke. Snaží sa nabrať dych. Akoby si niečo všimol, vystrie sa a začne niekde kráčať. Najskôr divák netuší kde. Potom sa zastaví pred betónovou lavičkou. Pozerá sa na sám seba ako sedí na lavičke a spí.

Adam(spiacemu Adamovi)
Zobuď sa...rozumieš?

Adam na lavičke sa nepreberá.

Stojaci Adam sa nahne k spiacemu Adamovi. Chvíľu naňho hľadí. Potom sa rozoženie lavačkou a poriadnu mu vlepí.



Obr.29: Exteriér. Vlaková stanica.
Adam sa strhne zo spánku. Pred ním už stojí vlak. Adam sa trochu zorientuje. V ruke stále drží cigaretu. Je už takmer vyhorená. Hodí ju na zem a zašľapne nohou. Pretrie si rukou rozospatú tvár a pomaly nastúpi do vagóna. Zavrie za sebou dvere. Na operadlo betónovej lavičky pristane vrana a rozhliada sa okolo seba. Potom zletí na zem a začne ďobať do cigarety, ktorú tam odhodil Adam. Vlak sa začína pomaly hýbať.

Koniec a titulky


(Po titulkoch)

Obr.30: Exteriér vlaková stanica.
Vrana drží v zobáku kus tabaku. Vypadne jej z úst. Ohorok ju už prestane baviť. Vzlietne nad stanicu. Vo velkej dialke ešte vidno malé vagóny odchádzajúceho vlaku. Po nejakej chvíľke letí už nad dedinou. Vrana letí vysoko vo vzduchu. Pod ňou vidno pôdorysy budov dediny. Dedina je ešte stále trochu zahalená do raňajšej hmly. Letí nad záhradami, ulicami...Po chvíli vrana začne klesať. Pristane na zemi. Divák zisťuje, že je to slepačia farma. V diaľke prejde šéf a vstúpi do svojho kanclu. Vrana prichádza ku vchodu do jednej z množstva hál. Na zemi je plno cigaretových ohorkov. Začne do nich ďobať. Po chvíľke ju to prestane baviť a rozhliadne sa okolo seba. Uvidí zástup kontajnerov. To ju zaujme. Vzlietne a pristane na okraji jedného z kontajnerov. Všetky kontajnery sú prázdne. Nie sú tam už žiadne mŕtve sliepky ani hnoj. Vrana skočí do vnútra kontajnera a prechádza sa po jeho dne. Všade sa povaľuje plno slepačích pier a trochu hnoja. Začne sa prehrabávať v slepačom perí. Táto činnosť ju tiež po chvíli prestane baviť a vyletí opäť na okraj kontajnera. Pozrie sa hore. Pozrie sa na tehlový komín s ktorého sa valí hustý čierny dym(Vtedy začína hrať: Mozart-Overture The Magic flute. Tá istá skladba ako keď Jozef pozeral dokument o 2 sv. vojne). Akoby sa dívala na dym vychádzajúci z komína. Akoby ju tento výjav niečim zaujal. Zrazu sa rozfúka vietor a ovzdušie ja plné slepačieho peria, ktoré víri do všetkých strán. Vrana vzlietne, zamieri ku komínu, preletí cez hustú dymovú clonu a zmizne preč.


Definitívny koniec