Basnicky.sk

vzdaj sa mi, v osud svoje telo
ja budem s umením ho zvliekať
tak zo šiat ako z kože, sekať,
smieš slasťou kričať, nenariekať

zver iba mne čo tebe patrí
pocíť do špiku pravej vášne
to, čo môže snáď zdať sa strašne
tým, čo súdia čo je len zvláštne
nám lávou orgazmov priam v krátri
divadlo chlípnych v amfiteátri
zadúšame sa nedoziernom
nie miernom koji, no v nesmiernom

tak plaz sa v tónoch, rytme dychu
do sýtosti a bez ostychu
ráč za svojim volaním kráčať
niet pochýb, času, môžeš začať

ak umrieme, tak od únavy
čo rozkoš nesmierna z nás splaví
čo vytlačí z nás konca sily
skôr umriem svieži, ako hnilý

vediem ťa vopred, nasýť hladu
a prevezmi nad sebou vládu
znásilníme čo čistým zovú
a ešte raz, a zas, a znovu