Basnicky.sk

Lady_A  Zobraziť/skryť lištu autora

Na Parapetnej Doske...

Sedela na parapete a dúfala, že sa zjaví v lese..
Sedela a čakala, že o chvíľu príde..
Nechcela tomu uverť..
Tej bolesti ... tej krutej pravde, že je navždy preč..
Že po ňom ostali len hnijúce kosti na cintoríne...
Nechcela tam ísť...v kútiku duše čakala, že sa zasa zjaví..
Strašne po tom túžila...
Celé dni sedela na parapetnej doske...spávala len chvíľky..
Nejdla..Nepila...pomaly jej odumieralo telo...
Áno...chcela to...
Spomínala, ako jej telo hladí...
Spomínala....
To jediné jej ostalo...spomienky..
Chcela urobiť jediné...
Vyčkať kým zomrie a pôjde za ním..
Že budú navždy spolu....
Nepočúvala...Nepozerala...Nevnímala..
Iba cítila...cítila ten strašný smútok, čo sa jej vrýval pod nechty, ako ten najväčší mráz...
Vlasy mala mastné...po tvári rozmazanú riasenku...
Nevadilo jej to...Bola bez duše...Čakala...
Čakala na smrť, ktorú tak veľmi chcela...Čakala na neho..
Tie muky...Stvrdnutý žalúdok... Vyschnuté pery...
Nič jej nevadilo...
Až v ten deň...Keď zamdlela...sa jej do duše vkradla potichúčky, po špičkách nahota šťastia...
Iskierka nádeje, že zomrie, že bude s ním..
Nie...Nesplnilo sa jej najväčšie prianie....
Prišiel...
Nie on...
Priešiel ON...
Zodvihol jej hlavu...
Vdýchol jej život...
Cítila...ako jej sen odchádza...ako sa vzďaluje..
O pár dní...sa prebrala..
Stál tam ON...
Potichúčky sa jej hral s vlasmi..
Veľmi jej ho pripomínal...
Cítila, že je tu s ňou...že chce aby to tak bolo..
O pár dní...
Cítila už jeho horúce pery na svojom tele...
Cítila...že sa stalo to...na čo čakala..
Vrátil sa...
Je to ON....
a on už neodíde...
No v ten deň..
Bolo výročie ich stretnutia...
Odyšiel aj on..Navždy a naveky..
Neplakala...Smiala sa...
Smiala sa, aký je život ironický...
Ako sa jej smeje do očí..
Necítila smútok, ani bolesť..
Len obrovskú krivdu..
Nenávidela..
Nenávidela život..
Jej srdce bolo mŕtve..
Tak to chcela..
Nestačilo jej...
Potrebovala viac a viac a viac..
Život jej nadelil veľa rán..
No ona necítila nič...
Len sedela na parapetnej doske..
Krv jej stekala po vychudnutej ruke...
Ublížila si..
No necítila to...
Chcela...
Už ju nemal kto zachrániť..
Nemal jej kto pomôcť...
V ten deň jej hlava spadla na ramená
Vytiekla posledná kvapka krvy..
Zomrela...
Dátum vloženia 30. 5. 2009 22:40
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1180
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. milson5

    klobuk dole lady_A toto je fakt dobre, no na tvoj vek prisilne .... nerozumiem ako sa da napisat nieco taketo ked si tak mlada, so vsetkymi tymi pocitmi ... no fajn

    30. 5. 2009 23:59
  2. nickmyname49

    Nezostáva mi nič iné len súhlasiť s Milanom, dobré to je.

    31. 5. 2009 00:38
  3. Lady_A (napísal autor básne)

    Išlo to nejako samo..x)

    31. 5. 2009 12:21