Basnicky.sk

AvRiL_GiRL  Zobraziť/skryť lištu autora

Spomienky ?

Sedela na zemi v tureckom sede. Obklopovalo ju množstvo vecí, ktoré mala kedysi rada a ktoré jej ho pripomínali. Bola tam fotka, kde mal ten vtipný výraz na tvári a úsmev, ktorým sa usmieval iba na ňu. Vybrala ju z rámu. Škrtla zápalkou a plameň začal pomaly ničiť spomienky. Posledný krát sa pozrela na jeho tvár, na jeho oči, na ten šibalský úsmev. Posledný krát sa chcela rozlúčiť s tým úsmevom. Vedela, že na ňu sa už takto usmievať nebude. Keď ju začali páliť prsty, hodila posledné kúsky fotky do misky s vodou. Na tvári sa jej pohrávala slza. Slza nenávisti. Preplakala kvôli nemu už milióny sĺz a nechcela si to zopakovať.

Poobzerala sa po izbe. Pohľad jej padol na DVD-čko na ktoré sa dívali spolu a ktoré jej kúpil na narodeniny. Mala ten film rada a preto ho nechcela vyhodiť. Ale aj chlapec z fotky tvrdil, že ju má rád a napriek tomu ju odhodil. Vstala zo zeme, vlasy sa jej zošuchli do tváre zašpinenej od sĺz. Vzala do rúk film a na tvári sa jej zjavil známy úškrn. Spomenula si, ako ležali na gauči, jeden vedľa druhého, ako sa ľúbili. Boli to spomienky ktorých sa chcela navždy zbaviť. Boli to tie spomienky, ktoré viete, že sa už nikdy nevrátia. Ani keby ste veľmi chceli. Cd-čko zahodila do koša. Obal si nechala, keby ho chcela náhodou doňho niekedy hodiť. Vedela, že to nespraví.

Chcela zabudnúť na jeho úsmev, na jeho lichôtky ale rozhodla sa posledný krát si ho pripomenúť. Na ich večné prechádzky po parku, chodenie na zmrzlinu, pozeranie televízie aj keď tam nič nebolo a tie ostatné veci ktoré vám uľahčujú dýchať. Po pár minútach vstala a rozhodla sa pozbierať všetky jeho fotky čo mala v izbe.

Keď už mala všetky, vyšla na balkón. Pozrela sa na fotku. Usmiala sa.
„Vyhrala som...“poznamenala. Začala ich po jednej vyhadzovať von. Bol silný vietor a vedela, že jeho úsmev odletí niekde veľmi veľmi ďaleko. A to sa jej páčilo. Vrátila sa do izby a pozrela sa do zrkadla. Na tvárí sa jej zračil úsmev. Ten starý známy úsmev ktorý bol doposiaľ len jej spomienka. Neverila, že to dokázala. Zahodiť preč celých 5 mesiacov. Všetky tie bozky, pohľady, úsmevy, slzy. Vrátila sa späť o 5 mesiacov späť. Ako keby toho chlapca na fotke nikdy nepoznala...
Dátum vloženia 29. 5. 2009 20:05
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2353
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nickmyname49

    Čakal som iný záver, smutný... Takto sa mi to zdalo až príliš jednoducho vybavené, ale bolo to fajn

    29. 5. 2009 23:09
  2. basulka339

    mne sa to straaasne pacilo pre niekoho to bolo jednoducho vybavene ale vacsina dievcat to tak robi chce sa zbavit vsetkych veci co jej pripominaju ,,toho´´na ktoreho chce zabudnut

    1. 9. 2009 18:57