Basnicky.sk

Priznávam...
Chýba mi Tvoj úsmev, čo mi radosť dával
Kým som ho tu mal, to som sa nevzdával
Bol ako žiara hviezd, ako slnko v poludní
Teraz si márne vravím: zabudni

Priznávam...
Chýba mi Tvoj smiech, tak detsky krásny
Svet s ním bol iný, bol jasne zvláštny
Svietil ako Mesiac na tom tmavom nebi
Tak som ho stratil, nuž keby bolo keby

Priznávam...
Chýba mi Tvoj pohľad nežný skúmavý
Tak ľahko prenikal mi celkom do hlavy
Kde sú tie oči, kam som sa díval?
Boli tak pravé, o nich som sníval

Priznávam...
Chýba mi hebkosť Tvojich pier
Viac ako všetko, to mi ver
Každý Tvoj bozk som prežíval
Sama to vieš, veď som nič neskrýval

Priznávam...
Chýba mi Tvoje iba Tvoje objatie
Bolo jak nádej, ako sladké prekliatie
Teraz má prázdno svojím chladom objíma
Trpkosť má zviera, úzkosť drží ma

Priznávam...
Chýba mi to Tvoje „mám ťa rada“
Teraz to znie ako krutá zrada
Patrilo mi iba nachvíľu
Vyvádzam sa z Tvojho omylu

Priznávam...
Svet bez Teba je celkom iný
Vzduch mi kradne chuť aj sliny
Mal som malú nádej zmeniť život
Ktorý rastie rýchlo, ale krivo

Priznávam...
Už neviem písať básne ako kedysi
A tak škerím rýmy ako grimasy
Viem len, čo chcem nimi vyjadriť
Že mi chýbaš celá, takto nechcem žiť

Priznávam...
Bez Teba som tu ostal celkom sám