Cencúľ minulosti sa mi roztápa v dlani,
stláčam vlahu dávnu,
v tom tichu preteká mi
spomedzi prsty,
ľadovým bozkom mi mrazí tvár,
dotýkam sa myšlienky (na teba).
Mráz zvádza môj dych,
tepna bez rytmu,
vo vôni blízkej,
vzduch stoná,
krídla prestali lietať.
Klesla som nižšie,
schodmi života stretla tvoju tvár,
v minulom prítmí sa mi marí,
tvoj obraz mi dá trochu vlahy do očí,
v chlade mi slzy mrznú,
ľadovce slov z úst mi stonajú,
vzdychy túžob dávnych,
zabudnutých v čase.
Dátum vloženia 16. 4. 2009 13:58DanaFuri
Vyhasnuté
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1721
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti