Basnicky.sk

Zastri nebo svojimi myšlienkami
Aj tak už dnes nik nevidí na hviezdy
Ľudia zahľadení do seba
Nevidíme už symboly.
Už aj tak všetci pobrali sa spať
Skús zhasnúť tú žiarivú lunu
Taká krása je nám zbytočná
Svet je dnes bezvýznamne jednoduchý.

Vzduch nabitý energiou
A my naše duše vyzliekame.
Za tmy...
Ako hanblivý milenci.
Kvapky tvojich slov
Halia moje telo županu
Zranené kŕdľom toxických vrán
Všetkých zvratkov tohto sveta.

Dnes básnici umierajú
Pre tento zbytočný večer
Jarnú búrku tvojich očí.
A ty nimi kropíš
Suché červy na ich hroby.
Zatváraš hviezdnu bránu
Za ich dušami.
A potom... znova nám svitne
V hlavách aj nad nimi
Dnes je už predsa hlúpe plakať.

A ľudia budú nemo obdivovať
Čiernobielu dúhu mŕtvych básnikov.