Jajika
Vyznanie...
Hneď ako dorozprával, otočila som sa naspäť k nemu. Zahľadela som sa mu do jeho nádherných tmavo-modrých očí. Dívala som sa tam tak dlho, až som si začala predstavovať, aké krásne by bolo keby sa jeho nežné pery dotkli tých mojich. A vtedy sa to stalo. Jeho tvár sa náhle priblížila k tej mojej a tie jeho nádherné oči sa zatvorili pri tom, ako ma pobozkal. Bolo to krátke, ale krajší pocit som v živote nezažila. Po tom ako sa zase naspäť odtiahol, sklonil hlavu, ako to robieval vždy, keď si nebol ničím istý. ,,Ľúbim ťa“, šepol. Zrazu som pocítila ako mi po líci stekajú horúce slzy. V duchu som si vravela ,povedz to, odpovedz mu že aj ty jeho lebo to budeš ľutovať´. ,,Aj ja teba“, neviem ako som to zo seba dostala, ale bolo to vonku. Vtedy zodvihol svoju stále sklonenú hlavu a usmial sa na mňa.
Dátum vloženia 30. 3. 2009 18:28Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1444
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jano1351
klasicky zaľubený text, nič nové, toľlo odo mňa
31. 3. 2009 10:16