Basnicky.sk

Usmiala sa na mňa,
tým najširším úsmevom.
Spravila noc zo dňa,
neodolal som pekný zubom.

Vtedy v šere prítmia,
znásobeného dymom.
Keď ľudia nevedia či vidia,
jedol som ju pohľadom.

Začala vo mne panovať spokojnosť,
rozmýšľal som či to nie je hlúposť.
No nebol som ochotný sa vzdať,
keď mám pocit, že mám rád.

Tento pocit síce poznám,
no odozvu naň často nemám.
No teraz som rád že ju cítim,
som šťastný keď ju vidím, držím, hľadím.

Stala sa tým povestným čo mi chýbalo,
náladu a chuť žiť dodalo.
Začínam byť na tej droge závislý,
čoraz častejšie chcem si ju dať do žily.

No nič netreba prehnať,
zatiaľ ťa viem len veľmi mať rád.
Chcem naďalej sa tebou usmievať,
ešte aspoň tisíckrát!