Novembrová zima dýcha na mesto,
zlovestná tma hltá svetlo
v pouličných lampách...
Mráz dopadá na polia,
na ľudské duše mŕtva nádej
za niečim nedokončeným...
Príkra hmla sa šíri ako jed,
pretínaná iba
umelým hlasom z obrazoviek...
V ľudských očiach dávno nie je život,
a smiech posledných, čo prežili
zmizol v blednúcich záchvevoch
augustového tepla...
Pomaly hnije toto miesto,
nehybne zaspáva
v kaluži vlastného potu...
A ja padám
padám
padám...
Chcem zomrieť skôr
ako vo mne zomrie
...niečo krásne...
Posledná aktualizácia: 22. 3. 2009 14:54
Dátum vloženia 22. 3. 2009 13:13Beaumont
Konieč niečoho krásneho
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1789
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti