Sedela a pila kávu
nervózna
pozorovala ho
jeho telo, pohyby pier
smial sa, čosi jej hovoril
myšlienkami však bola úplne inde
Nechcela ho stratiť
nikdy
už vôbec nie takto
Nikdy mu to nepovie
a aj tak budú spolu šťastní
Ako som si len tak poletoval vo vzduchu
smial som sa
až som sa skoro zašiel
Aká irónia
Vedel som
že iba on sám vie
že žiadne deti nikdy mať nebude...
A tak som plný zbabelej pýchy a odpornej nechuti k životu, ktorej epicentrom je a bude na večné časy ona, a s dokonca aj mne samému odpornou, morbídnou radosťou, očakával
...čo bude ďalej....
Posledná aktualizácia: 14. 3. 2009 13:51
Dátum vloženia 14. 3. 2009 13:28Beaumont
Echá mojej kataklyzmy (prológ)
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1295
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti