Basnicky.sk

POBOZKALA MA MOJA MAMA, A NEMALA SOM NARODENINY.

Stalo sa to v jedno pondelkové popoludnie. Človek by povedal, že pondelky sú hlúpe, ale ja na ten deň nikdy nezabudnem. So svojim synom sme cestovali, čakala nás 4 hodinová cesta autobusom. Syn chcel ešte kúpiť niečo sladké na cestu, a v malom obchodíku na autobusovej stanici sme stretli moju mamu. Môj syn bol veľmi rád stretnutiu s babkou, mne to skôr pripadalo normálne, stretli sme sa, ako hocikedy. Mama išla do práce, my za odpočinkom. Dostali sme od nej nejaké sladkosti, ešte nejaké ovocie a ....
To stretnutie bolo krátke, možno 5 minút, ale stala sa pre mňa zvláštna vec. To, že pobozkala svojho vnuka, bolo pre mňa prirodzené, ale ten bozk som dostala aj ja, „šťastnú cestu“. Nie som zvyknutá prímať od svojich rodičov nežnosti. Nevravím, že boli na mňa zlý, to nie. Ale vždy mi chýbalo to silné objatie, pohladenie, bozk, ... Pri gratulácií, to áno, ale bežne len tak, to u nás nebolo, možno pre toho najmladšieho. Preto tento bozk je pre mňa veľmi vzácny.
Aké je veľmi dôležité objímať svoje deti, len tak z lásky. Nedávať im len jesť a obliekať ich, neposielať ich len do školy, do kostola. Možno im vravíme ako ich máme radi, možno aj vtedy keď ich trestáme; ale keď ich budeme bozkávať a objímať aj keď nebude zvláštny dôvod, keď sa pokúsime svoje deti objímať aj keď nebudú len maličké, krásne a milé, naučíme ich viac prejavovať lásku. Vždy sa budú spoliehať na tých, ktorí ich naozaj milujú, budú sa cítiť v rodičovskom objatí vždy bezpečne. Naše budú predsa aj o 15, 20, 30 rokov. A aj vtedy potrebujú bozk a pohladenie svojho rodiča. Vravíme, že by sme svojim deťom dali všetko na svete, ale ten čo svoje dieťa s láskou objíme a pobozká, mu dá ten najväčší poklad celého sveta.
Mami, oci, ľúbim vás. magdaléna