Basnicky.sk

Jeremiáš 29,11-12 „ Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás. „

Je ťažké spoznať čo chce odo mňa môj Boh, aký má so mnou plán. Už dávno som sa rozhodla pre Neho, chcem Ho spoznať a plniť Jeho vôľu, život s Bohom je pre mňa jediná cesta ku šťastiu. A predsa, v živote prichádzajú skúšky, kedy neviem ako ďalej, čo odo mňa chce a čo je správne. Prichádzam na križovatku kedy, je ťažké si vybrať tú správnu cestu, kedy sa mi zdá, že je niečo pre mňa dobré, po čom veľmi túžim, za čím mi bije moje srdce, ale nemám istotu, či to chce pre mňa aj Boh. Vtedy som veľmi zúfalá, neviem čo mám robiť, blúdim vo svojich citoch, vo svojom vnútri, tápam sa vo vlastných myšlienkach....... „ môj Pane, čo mám robiť? Prečo tvoje slovo nie je tak jasné? Prečo chceš, aby som sa rozhodla sama, prečo to neurobíš za mňa? Ja sa nedokážem sama rozhodnúť správne, potrebujem ťa k tomu, ty to urob za mňa.“ Áno, často chcem, aby Boh rozhodol za mňa, ja mu dám aj svoju slobodu, len nech nieje tá ťarcha rozhodovania na mne. Ale On nie je mojím otrokárom, ani v láske. Chce, aby som už vyrástla, dospela, stala sa zodpovedná sama za seba. Jednoznačne je mojim Učiteľom, ktorý ma pripravuje na život v Jeho kráľovstve, kráľovstve dokonalosti, pravdy a plnosti všetkých mojich snov a túžob, ale je len na mne ako sa rozhodnem.
V poslednom čase som veľmi túžila po opravdivom vzťahu s mužom, ktorý by vyplnil chýbajúcu časť môjho života, a ja by som vyplnila tú jeho. Po vzťahu, kde by sme boli jedno, v opravdivej láske, ktorá by nás oboch napĺňala, živila naše srdcia, životy. Túžila som po opravdivej kresťanskej rodine, po deťoch, ktoré by nám robili radosť, svetu osoh a boli Bohu na slávu. Keďže mám už 13 ročného syna, ktorý rastie a pomaly sa vytráca, má už svoje záujmy, kamarátov, uvedomovala som si viac svoju samotu, to, že raz ostanem doma sama, sama, sama, toto mi stále bežalo hlavou. Aj keď niekedy mám rada svoju samotu, keď môžem byť len ja a Boh, keď mám „pokoj od sveta“, bála som sa, že na svoju starobu ostanem sama, bez rodiny, bez človeka, ktorý by mi bol oporou, o ktorého by som sa mohla v ťažkých chvíľach oprieť, s ktorým by som sa mohla deliť o radosť....... Modlila som sa za to, aby Boh, ktorý môže všetko, dokáže urobiť človeka šťastným, aby zhliadol na mňa, a videl ako veľmi trpím vo svojej samote, aby konečne mi poslal do cesty muža, ktorý by ma urobil šťastnou, aby vyplnil v mojom srdci tú hroznú prázdnotu, ktorú som si pre muža môjho života pripravila, a nechcela tam pustiť nikoho na svete, ba ani Jeho. Kričala som na Neho, či ma má vôbec rád, keď ma necháva takto trpieť. Často som po nociach plakala, trápila sa, .........až raz Boh predsa len pristúpil ku mne.....
Cez internet som sa zoznámila s mužom, ktorý si chcel nájsť veriacu priateľku, nejaký čas sme si písali, rozumeli sme si, patrí do iného kresťanského spoločenstva, ale kvôli mne bol ochotný prestúpiť k tomu môjmu, bol ku mne veľmi pozorný, aj cez slová, ktoré sme si vymieňali, ale bolo jasné, že sa musíme čo najskôr stretnúť. Aj napriek malým ťažkostiam sme sa nakoniec stretli, i keď na malú chvíľku, ale bolo to príjemné stretnutie, imponovala mi jeho pozornosť, kvietky, ako mi pomohol do kabáta, otvoril dvere...... No vo mne akoby sa niečo zvláštne dialo. Vravela som si, „veď je tu muž, ktorého som chcela, Boh mi vyhovel, tak čo sa so mnou deje, prečo nie som spokojná?“ Prežívala som v sebe hrozný zmätok, aký už dávno nie. „veď mám to čo som chcela, prečo nie som šťastná?“ V kútiku duše som poznala dôvod, ale nechcela som si ho pripustiť k sebe.
O dva dni nato, som pri svätej omši toto všetko Bohu priniesla na oltár, „ Pane urob to, čo chceš ty, chcem splniť tvoju vôľu, ale potrebujem poznať tú tvoju, aby som sa mohla rozhodnúť. Daj mi ju poznať.“ A môj Pán Ježiš pristúpil ku mne a s takou láskou, akú by mi nedal nijaký muž na svete, a povedal mi: „ Ja som sa do teba zamiloval už dávno, keď si ešte bola len v mojich myšlienkach, chcem, aby som Ja bol mužom tvojho života. Chcem, aby si patrila iba mne, a to nehovorím ako sebec, ale ako ten, ktorý ťa dokáže urobiť šťastnou naveky.“ Mňa naplnil pokoj, istota, áno, toto je muž môjho života. Pravdaže toto nie je príkaz od Neho, čo mám robiť, Ježiš mi ukázal iba to, čo ku mne cíti, a záleží iba na mne ako sa rozhodnem. A ja som sa rozhodla .................=o)
„Milujem Ťa môj Ježiš, chcem patriť iba Tebe, do tvojich rúk vkladám svoje srdce.“

Toto svedectvo venujem všetkým tím, ktorí neúspešne hľadajú vo svojom živote naplnenie v láske.
magdaléna