Basnicky.sk

MOJE SRDCE

Klop, klop,
niekto klope na poklop
môjho srdca.
Klop, klop,
mám strach otvoriť môj poklop.
Chcem si ho len overiť.

To niečo, čo sa nazýva mojim srdcom,
je sťa kameň,
neprejde ani hurikán cezeň,
sama som v ňom väzeň,
väzňom vo vlastnom srdci som.
Kto vlastne som?
Nechcem večne ostať väzňom.

Klop, klop,
chcem už konečne otvoriť ten poklop.
Ale ako?
Sama to nedokážem,
bez pomoci druhého nič nezmôžem.
Počujem len tichí hlas:
„srdce z mäsa ti dám.“
Kto si? Máš taký zvláštny hlas.
Chcem to srdce ktoré mi ponúkaš.
Aké je?

„Je to srdce, ktoré sa radosťou smeje,
srdce, ktoré moja láska hreje,
srdce, ktoré pokojom oplýva
a milosrdenstvo umýva.“

Klop, klop,
chcem už otvoriť môj poklop.
Ešte viac po tom srdci túžim,
ten poklop sa otvoriť snažím.
stačí len malá škáročka,
čo uvidia moje smutné očká?
Kto si?

Vidím muža odetého jasom,
zrazu viem, kto som.
Som srdce čo nechce ostať samo.
Prímam hosťa
čo dlho klopal na poklop môjho srdca.


Jeho úsmev je slnkom,
ktoré rozjasní steny môjho srdca,
jeho láska je teplom,
ktorá roztopí kameň môjho srdca,
jeho pokoj a milosrdenstvo
si nájdu v mojom srdci miesto.

Ten záhadný hosť rečie:
„veľa bolesti tu tečie,
ale budem lekárom tvojim
vyliečim ťa srdcom mojim.“
Aké je?

„Je to srdce, ktoré sa radosťou smeje,
srdce, ktoré láska hreje,
srdce, ktoré pokojom oplýva
a milosrdenstvom umýva.“

Klop, klop,
rýchlo utekám otvoriť môj poklop,
Ty už nemusíš klopať,
Ty už rovno vojsť smieš.
Rýchlo sa rozbúcha moje srdce
keď naň zaklopeš.
Veľa práce je síce v ňom,
ale už v ňom nie som sama.

Boha, svojho Pána tu mám,
Boha, ktorý mi dal srdce z mäsa,
kde jeho život ozýva sa,
kde sa radosť smeje,
kde láska hreje,
kde pokoj oplýva,
kde sa milosrdenstvom umýva.

Klop, klop,
aj ty môžeš zaklopať na poklop
môjho srdca,
nebude pred nikým zatvárať
chcem veľa hostí v ňom mať.
Pre každého je miesta dosť,
veď v ňom je aj vzácny hosť,
hosť, ktorý sa radosťou smeje,
...
magdaléna