Basnicky.sk

poe  Zobraziť/skryť lištu autora

Nádej

NÁDEJ

Čierňava sa blíži.
Ľudia, čo nik z vás nekričí?
Už visí nad nami jak mračno s dažďom
a nik z vás sa už z miesta nehne.

Prečo? Prečo? Prečo?

Hulákam do ticha,
výkriky ho prenikajú do najtemnejšej hĺbky,
no nikoho už neprebudia.

Čierňava zhltla každého.
Aj mňa už zatlačila do kúta.

Bránim sa, plačem, prosím, nariekam.
Nik už na pomoc nikdy nepríde.
Z posledných síl si snažím zachrániť život.

Tresk.

Zrazu som už i ja len obyčajnou bábkou na šnúrkach.
Čierňava nás ovládla, no mne nádej nevzala,
jediné čo mi ostalo.
Že príde raz slnko a temnotu osvieti,
rozoženie.
Až zmizne úplne jak sneh v máji.
Odíde pomaly, dôstojne, no neostane po nej nič.
A my zas budeme len čakať, či sa nevráti.

No času máme dosť.
Niet sa kam náhliť.
Niet kam.


03.12.2008
VENOVANÉ JEDINEJ OSOBE KTORÁ MI ROZUMIE.
Dátum vloženia 26. 2. 2009 18:27
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1060
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nickmyname49

    Ahoj, vítam ťa na básničkách

    Celkom dobré. Čierňava, myslené ako slovo, sa tam opakovala akosi často, čo mi troška nesedelo. Báseň má znaky takej tej ešte nevypísanej začiatočníckej tvorby, ale nie je zlá. Ako som povedal, celkom dobrá báseň. Len tak ďalej

    27. 2. 2009 15:33
  2. poe (napísal autor básne)

    hh dik za vrele privitanie budem sa snazit, vsak mam este co zlepsovat

    27. 2. 2009 19:21