Basnicky.sk

lenkan  Zobraziť/skryť lištu autora

Spolu a predsa sami...

Bolo to zvláštne ráno,
ticho zneli zvuky.
Sneh sa topil slano
a vial vietor z lúky.

Pomaly sa vinul čas,
a aj hlas duto znel.
Chcela som ťa nájsť,
v modrej hĺbke tiel.

Boli sme len dvaja
a hľadali sme dvoch.
V ďalekosti raja,
smutne plakal Boh.

Vzdialení aj blízki,
vo výške neba.
Straty alebo zisky,
pri nájdeni teba.

Len som kričala
a podávala dlaň.
Srdce z popola,
tak ho prosím chráň.

Čakala hlas ozveny,
aspoň malý vzdych.
Sami a zranení,
budeme čítať z kníh.

Ďalšie mĺkve ráno.
Tie isté otázky.
Zostali sme spolu.
Ty a ja. Bez lásky....
Dátum vloženia 20. 2. 2009 22:39
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2117
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. BLoOdy_T34rss

    krásnee :P

    21. 2. 2009 06:58
  2. nickmyname49

    Tak toto vo mne zanechalo dosť dobrý dojem, pocity . Naozaj pekné, ľahké, jemné

    21. 2. 2009 12:00
  3. Lucyntha

    Áno krásne, súhlasím s Vladkom...

    21. 2. 2009 12:07
  4. lenkan (napísal autor básne)

    Dakujem Az sa cervenam mojim skromny zaciatkom

    21. 2. 2009 13:54
  5. Daron

    ...je to fajn...
    ...schopná myšlienka a oceňujem že si použila celkom vyspelé rýmy hoci aj tu sa ešte objavili také tie otrepané ako napr. dvaja - raja, neba - teba, dlaň - chráň, otázky - lásky...
    ...na to trošku pozor...
    ...a ešte na inverziu kvôli rýmom (aj keď to nebolo až také násilné), hlavne teda v prvých dvoch strofách...
    ...potom to už šlo plynulo...

    ...ale na začiatok je to tu nadpriemer;)...

    21. 2. 2009 15:27
  6. taraxa

    Mne sa to lúbilo zo všetkých nových "rýmovacích" nickov najviac

    21. 2. 2009 16:14