S horkosťou
skryl sa pod lampu,
aby ho nenašli.
Tam si sedí,
obhrýza pery
a kreslí prstom
svoje sny
do vzduchu.
Chcel byť sám...
Svet mu to doprial,
zabudol jeho meno.
Po chvíli
nevládze ďalej.
Vrátil by sa,
no nemôže.
Navždy skrytý v tme
pozerá na iných,
čo už zabudli,
že aj on žil
kedysi ako oni.
Dátum vloženia 19. 2. 2009 21:46Jano1351
Niet cesty späť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1284
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
Táto sa mi páči
19. 2. 2009 22:23 - Lorros
uplne mi sadla..
prekrasna..
19. 2. 2009 23:32 - eufrozina
prve dve dobre, v tretej by som dala len ze svet zabudol jeho meno...predposlednu skrtam, a posledna moze byt
brat s rezervou, zase len moj nazor...
21. 2. 2009 13:17 - Jano1351 (napísal autor básne)
neviem, chcel som to v tej tretej strofe zdôrazniť, že chce byť sám,
a ja som len rád keď mi niekto napíše, že to mám preškrtať alebo niečo vynechať alebo to celé zmeniť- tak sa učím, aj keď sú to len vlastné názory
22. 2. 2009 02:06