Basnicky.sk

tento text je zo zakladky venovany všetkym tym VŽDY DRUHYM....

Bol to asi najnudnejší pondelok v mojom živote. Prebiehala hodina matematiky a moje driemanie prerušoval len piskľavý hlas učiteľky. Zaškrípali dvere a do treidy vstúpila útla postavička s nádhernými vlnitými vláskami. "Toto je vaša novás polužiačka Ľudka", oznámila učiteľka s úsmevom na perách. Sadla si do poslednej lavice, rozložila učebnice a počúvala. Aj po dlhšom čase si každý od nej držal odstup. Smiali sa jej postave a pehám. Neveela si nájsť priateľa. Problém bol len v jej skreslenej predstave. Bola trocha naivná. Najlepší priateľ bol aj ten, kto sa jej za chrbtom vysmieval a klamal jej do očí. Bola to chyba aj jej rodičov. Nikdy na ňu nemali čas, zanedbávali ju. Nemala sa komu zveriť a nebolo človeka, ktorý by ju vypočul a ukázal jej toho správneho parťáka. Preto som sa rozhodla prihovoriť sa jej. Bolo mi jej dosť ľúto.

Pamätám si to ako keby to bolo včera. Sedela som s Ľudkou pod strechou opusteného domu, pretože sa spustil veĽký lejak. Taký nádherný dážď som ešte nevidela, jeho kvapky boli malé, ale za to ich bolo veľa. Prerušila som Ľudkin nárek, aká je neobľúbená a povedala som : "Ľudka najlepší priateľ nie je ten, ktorý nosí ružové okuliare a je zahalený plášťom tajomstva. Nemôžeš veriť každej hlúposti, ktorú ti povedia. to nerobia priatelia! Ty nie si hlúpučká, len už prestaň plakať." tak a mala som to za sebou. BOla som na seba hrdá. Ľudka si utrela krokodílie slzy a sumiala sa na mňa svojimi červenými perami. Myslám, že práve tieto slová potrebovala. Prestalo pršať a mohli sme sa ísť prejsť. Po ceste som jej vysvetlila hodnoty človeka. Nemôže hľadať priateľa za každú cenu. "Uvidíš, že ten pravý priateľ sa bude s tebou smiať, plakať a keby mohol aj dýchať." Len neviem, kde som na tú vetu prišla. Pomáhala som jej s úlohami a keď bola chorá nosila som jej časopisy, hovorila nové "pikošky" a pašovala gumené cukríky... Jej mama bola lekárka a bola proti maškrtám. Vraj to kazí zuby. MOhla jesť len zeleninku, ovocie a to ona nemala rada. Po prekonaní "tuberáckoho" kašľa a bolestí brucha mi zazvonila na zvonček.
Bol pekný slnečný děň. Myslela som, že pôjdeme na kúpalisko. Chcela mi len oznámiť, že sa sťahuje k babke na Moravu. Ďakovala mi, že som jej dala veľa do života. Slzy sa jej natlačili do očí. "Na najlepšiu priateľku nikdy nezabudnem". Po lícach mi tiekli krokodílie slzy. Naposledy som ju objala a už som len videla ako sa vzdaľuje strieborné autíčko von z mesta.

Ani mi nenapadlo, ako mi môže prrásť k srdcu. Odvtedy som nenašla lepšieho priateľa. Stále myslím, akosme sa smiali na hlúpostiach, behali bosé po lúke a hrali sa na nevesry. Preto neodcudzijte Ľudí podĽa vzhľadu. Moja Ľudka bola krásna zvnútra.