Basnicky.sk

Je polnoc a ja znovu nemozem spať, myšlienky blúdia po miestach neznámych, nerozumiem a neviem pochopiť prečo sa to muselo práve tebe stať, mal si všetko pred sebou a veľa ciest nepoznaných.

Práve tá cesta, po ktorej si šiel už toľko krát, stala sa tou čo život ti bezľútostne vzala, márne voláme spať sa nám vráť, veď smrť nič nedáva iba by brala. Znovu zas vyhrala, odviedla ťa tam kde život končí a ona začína, prečo práve teba si zobrala, každý z nas ten deň preklína.

Márne sa snažíme pochopiť čo sa vtedy stalo, prečo všetko malo taký rýchly spád, možno to všetko presne tak byť malo, alebo osud to bol snáď????

Nikdy sa nedozviem na moje otázky odpoveď, pretože nieje nik čo ich pozná, nik nevie prečo si šiel práve tam, keby som tak poznala tvoju spoveď, ale ty nie, nič si nepovedal a bol si sám!

Pravdou je aj to, že si sa zmenil, no vždy sme ťa všetci mali radi a naveky budeme, ak existuje niečo ako Nebo, dúfam že sa tam stretneme.

Navždy budeš žiť v našich srdciach!

Venované najlepšiemu priatelovi akého si kedy kto može priať.