Basnicky.sk

Ležím na posteli a rozmýšľam.
Pozerám na hodiny a počítam.
Počítam sekundy, vlečú sa.
Čakám, kým odbije tá posledná.

V hlave mi víri otázka: prečo?
Je to to posledné, na čo myslím.
Prečo som nenašla zmysel života?
Ja to už asi nevymyslím.

Chcela som žiť, no už nemám prečo.
Chcela som byť ako ktokoľvek iný.
No už viac nemôžem žiť, pýtam sa načo
na tomto svete plnom špiny.

Zistila som, že môj život nemá cenu.
Svojou hlúpou existenciou nič nezmením.
Nikomu nedávam za to vinu.
No už nechcem byť pre nikoho utrpením.

Snáď môj čin raz niekto pochopí.
A bude vedieť, prečo som to urobila.
Nadišiel čas a ja beriem do rúk osud môj.
Iba jediná vec by ma zastavila.

No to už nechám na Teba.
Ak to zistíš, možno ma zachrániš.
Avšak na to veľa času treba.
Problém však je, či to pochopíš.

A tak lúčim sa s očami plnými sĺz
a strachom v duši.
Nemám už síl a svoj celý život
v tomto momente RUŠÍM!