Dych,
opojený vrúcnym teplom nádeje,
čo bez vody nikam viac nevedie...
Len rozbitá fľaška pred zviazaným jazykom
a jeho vlastné priznanie....
Telo v duši bez kože, týra sa...
spútaný pýchou sám v krvi
mizne bez stopy,
ale on za to nemohol,
stratil sa...
Čo rúca beznádej ľútosti na slučke opaska,
premáha sa v týchto biednych pocitoch...
Mizéria rozlúčky a
svit viery,
či zem časom poprie?
Čo dážď ponechá pred telom...
Symbolické vďaka...
Ľudia bez ľudí, čakajú na mňa...
Dátum vloženia 5. 2. 2009 12:16ANAKIEN_SELLPREST
Symfónia rozlúčky
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1654
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- misiakt
hmm celkomm som to nepochopil ale bolo to svojim sposobom desive a hranate
5. 2. 2009 12:19 - ANAKIEN_SELLPREST (napísal autor básne)
ked myslis ja si myslim nieco ine ...
5. 2. 2009 12:21 - misiakt
ja nehovorim ze to nebolo pekne...hmmm
5. 2. 2009 12:46 - niklíkov
pekne prepracované, výber témy a celkový popis je fajn , páči sa mi to
5. 2. 2009 13:04 - eufrozina
suhlas s niklikovom...
5. 2. 2009 18:26 - predpolnocna a.
...
5. 2. 2009 20:50